Úroky z dlhu rastú, každé štyri roky ukrojia z rozpočtu miliardu eur
Slovensko čelí výraznému rastu nákladov na obsluhu štátneho dlhu. Kým v minulosti si štát požičiaval za extrémne nízke úroky, dnes investori za desaťročnú pôžičku žiadajú takmer 4,5 percenta. Analytik Juraj Valachy z Tatra banky upozorňuje, že v dôsledku toho sa náklady na splátky dlhu každé štyri roky zvýšia približne o miliardu eur.
Ešte v novembri 2016 predala Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity desaťročný dlhopis v objeme 509 miliónov eur s priemerným úrokom 0,85 percenta. V tom roku štát zaplatil na úrokoch 1,2 miliardy eur a náklady na obsluhu dlhu boli viac-menej vyrovnané. Dnes je situácia iná. Ministerstvo financií okrem nového dlhu na pokrytie deficitu refinancuje aj staré splatné dlhopisy za výrazne vyšších úrokových sadzieb.
Úroky ako piate najdrahšie ministerstvo
V budúcom roku zaplatí štát na úrokoch bezmála 2,5 miliardy eur. O dva roky neskôr to budú tri miliardy a o ďalšie dva roky 3,5 miliardy eur. Pre predstavu, výdavky vo výške približne 2,5 miliardy by na celý rok dokázali pokryť chod väčšieho ministerstva, akým je napríklad ministerstvo zdravotníctva či dopravy. Ak by sme si splátky predstavili ako teoretický rezort, bol by to piaty najväčší z pätnástich ministerstiev.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej analýze uviedla, že zatiaľ čo v roku 2022 bol podiel úrokových nákladov v pomere k HDP nižší o približne 0,5 percentuálneho bodu HDP ako pri výdavkoch na obranu, v roku 2028 sa tento rozdiel môže zúžiť na 0,2 percentuálneho bodu HDP. Podľa RRZ by sa objem financií vyplácaných veriteľom na úrokoch mohol v roku 2028 dostať do bezprostrednej blízkosti úrovne výdavkov na podporu rodín.
Rast úrokov je nový normál
Všetky rozvinuté štáty si požičiavajú výrazne drahšie ako pred rokom. Silným impulzom pre rast úrokov bolo zatvorenie Hormuzského prielivu na jar tohto roka. Zastavené dodávky ropy, zemného plynu či palív vyvolali očakávania zvýšenej inflácie, a veritelia preto žiadajú vyššie zhodnotenie svojich peňazí. Tlak na rast dlhodobejších úrokov zvyšuje aj prudký rozvoj umelej inteligencie financovaný na dlh.
Kým v novembri 2025 sa Slovensko dokázalo na desať rokov financovať za 3,5-percentný úrok, dnes je to už takmer 4,5 percenta. Podobný vývoj, len pri nižších číslach, zaznamenalo aj Nemecko. Rozdiel medzi výnosmi na desaťročných dlhopisoch vydávaných Bratislavou a Berlínom je necelý percentuálny bod.
Ministerstvá financujú bežnú spotrebu
Podľa Valachyho je úroveň štátnych úrokov okolo troch či štyroch percent normálna a výnimkou bolo obdobie pred pandémiou, keď boli úroky extrémne nízke. Priemerná splatnosť portfólia slovenských dlhopisov je približne osem rokov, čo znamená, že raz za osem rokov sa celé portfólio prebalí nanovo.
„Problém je, že každý rok generujeme strašne veľký dlh,“ upozorňuje analytik. Podľa jeho slov sme sa ako dobrí hospodári mali na rastúce náklady pripraviť a podľa možnosti negenerovať nový dlh. V prepočte tak každý z približne 2,4 milióna pracujúcich pošle zo svojich daní 417 eur na splátky verejného dlhu každé štyri roky.
Valachy tiež upozorňuje, že problém s vysokým deficitom, ktorý sa aj po troch kolách konsolidácie má v budúcom roku pohybovať na úrovni takmer piatich percent HDP, sa nesprávne zužuje len na otázku trinástych dôchodkov. Tie podľa neho stoja približne miliardu ročne, kým deficit je šesť miliárd eur. Problém vidí skôr v tom, že nové sociálne dávky pri zavádzaní nebývajú riadne kryté príjmami a financujú sa prostredníctvom deficitov.
„V ideálnom svete by sa deficit využíval na to, aby sme robili nejaké investície do infraštruktúry vlakovej, cestnej a tak ďalej. Tie deficity však idú na priebežnú spotrebu, mzdy, sociálne dávky a podobne,“ myslí si. „Tie úrokové náklady teda neplatíme za niečo produktívne, ale za niečo, čo sa hneď preje. A problém, že máme za to splatiť istinu aj s tým úrokom, nám zostane,“ uzatvára.
