Umelá inteligencia a náš úsudok: Môžeme zabudnúť premýšľať?
Umelá inteligencia sa za pár rokov stala súčasťou práce, štúdia aj bežných rozhodnutí. Pýtame sa jej na fakty, nechávame si od nej formulovať e-maily a čoraz častejšie aj radiť. Otázka už neznie, či ju používať, ale ako si popri nej zachovať vlastný úsudok.
Exekutívna koučka a promovaná psychologička Branislava Očvárová sa s týmto problémom stretáva pri koučingu manažérov aj pri výučbe na vysokej škole. V podcaste vysvetľuje, čo okamžité odpovede umelej inteligencie robia s naším úsudkom, prečo ľahšie uveríme tomu, čo znie presvedčivo, a prečo by sme sa mali znova naučiť povedať „neviem“. Ponúka aj konkrétne návyky, ako s AI pracovať tak, aby nemyslela za nás.
Rýchlosť nie je primárnym problémom
Podľa Očvárovej je odpoveď umelej inteligencie rýchla, ale samotná rýchlosť nie je primárnym problémom. Problém môže nastať, keď začneme informácie, ktoré prostredníctvom AI získame, zamieňať za svoje vlastné názory, za svoje vlastné výsledky a presvedčenia.
„Voľakedy sme si pamätali telefónne čísla, keď sme ich ešte ťukali do tlačidlových telefónov. Dnes nevieme naspamäť ani čísla na svojich najbližších. Preto ma zaujíma, či tak, ako sme tie telefónne čísla zabudli, zabudneme aj premýšľať?“ zaznela v podcaste otázka.
Mozog je úsporný
Očvárová na ňu reaguje s tým, že ak sa pýtame, či je dôležité stále robiť také činnosti ako pamätať si telefónne čísla, iba do istej miery. „Náš mozog je úsporný. Má rád jednoduché veci, jednoduché vysvetlenia a veľmi rád používa technológie, automatické procesy či rôzne externé zdroje, ktoré pomáhajú vyriešiť veci,“ vysvetľuje.
Riziko je v schopnosti utvoriť si vlastný názor
Na otázku, či môžeme stratiť aj mentálnu schopnosť, napríklad orientáciu v priestore, psychologička odpovedá: „Absolútne. Keď sa pozrieme napríklad na objem, v akom používame AI, nemyslím si, že samotná frekvencia používania AI je škodlivá. Riziko je v tom, čo sa deje s našou schopnosťou utvoriť si vlastný názor. Je veľmi dôležité, či ho ešte dokážeme vôbec sformulovať.“
V podcaste sa ďalej hovorí o tom, prečo nám AI môže vytvárať ilúziu, že niečomu rozumieme, prečo veríme presvedčivým klamstvám a odpovediam AI, ktoré nemusia byť pravdivé, ako nás deepfake videá a manipulácie môžu pripraviť o schopnosť rozlišovať realitu od klamstva, čo znamená fenomén „výhody klamára“ a ako si pestovať kritické myslenie a naučiť ho aj deti.
