Antropológ: Vládni papaláši sa zabávajú, takmer 900-tisíc ľudí je v chudobe
Sociálny antropológ Juraj Buzalka v rozhovore kritizuje paralelnú realitu politickej elity a tvrdí, že Mečiarova republika zlyhala a nastal čas založiť štát odznova. Podľa neho sa vládni papaláši zabávajú, kým takmer 900-tisíc ľudí žije na hranici chudoby alebo v deprivácii, a naše elity doteraz nenašli alternatívu moderného Slovenska.
„Nemôžeme byť len patologickou osadou v EÚ, ktorá neustále poberá eurofondy. Musíme ukázať, že svetu vieme niečo ponúknuť,“ uviedol Buzalka s tým, že Mečiarova republika, ktorej dedičom je Fico, zlyhala.
Buzalka upozornil na kontrast medzi vyjadreniami premiéra o vypredaných iPhonoch a reálnou chudobou na Slovensku. Pripomenul, že premiér hovoril o tom, že jeho bratranec si nemohol kúpiť iPhone za 1600 eur, lebo ho kompletne vykúpili, a vyzval, aby sa prestalo hovoriť o stave krajiny a uznalo sa, že sme dosiahli veľa.
Podľa antropológa to pripomína film Papierové hlavy, kde komunistická nomenklatúra žila vo vlastnej realite a o živote bežných Slovákov nemala ani tušenia. „Teraz vidíme, že opäť žijú v paralelnej realite,“ dodal.
Buzalka poukázal na koncept takzvaného Homo sovieticus, ktorý charakterizovali veľké očakávania na zaopatrenie od štátu, dvojaká morálka, snaha nevytŕčať z davu, strach z osobnej iniciatívy, alibizmus, oportunizmus a pokrytectvo. Podľa neho však ľudí nemožno zmeniť zo dňa na deň a treba sa pozrieť na to, aký mix autochtónnych modelov správania, hodnôt a politicky nanútenej modernizácie sa prejavil v praxi.
Antropológ uviedol reálne čísla pre Slovensko: zarábame len 52 percent priemeru Európskej únie, predbehlo nás Česko aj Poľsko, štatistická miera chudoby sa týka takmer 900-tisíc ľudí, pätina populácie nemá žiadne úspory, štátny dlh dosiahol 86,4 miliardy eur, čo predstavuje 16-tisíc eur na každého obyvateľa a 33-tisíc eur na jedného pracujúceho. Dožívame sa o viac ako tri roky menej než je priemer EÚ a v plnom zdraví žijeme len do 56,7 roka.
Podľa Buzalku chýba alternatívna elita, ktorá by dokázala vygenerovať jasnú víziu Slovenska. Uviedol príklad voľby rektora Univerzity Komenského, kde si univerzita zvolila podľa neho horšieho kandidáta, čo podľa neho indikuje, že spoločnosť ešte nedozrela. Ako ďalší príklad spomenul dekana Právnickej fakulty UK Eduarda Burdu.
Buzalka sa domnieva, že mnohí Slováci si predstavujú Rusko romanticky a doteraz si mysleli, že nás zachráni európsky dom. Táto ilúzia sa však podľa neho končí, kríza je reálna a bezpečnostná. Spochybňovanie referenda o Európskej únii označil za nebezpečné.
Pripomenul, že ľudia majú pocit, že sa majú lepšie ako pred 20 rokmi, chodia na charterové dovolenky do Egypta, na vidieku majú dve autá v rodine a nezamestnanosť je nízka. Keď im premiér povie, že sa majú dobre, veria mu, ale neuvedomujú si, že je to len vďaka Európskej únii.
Podľa antropológa máme nízke nároky na fungovanie štátu a nevieme, načo nám je štát a republika. „Nám sa ten štát stal. My sme, pretože niekto povedal, že aj my máme byť. Ale my nevieme prečo,“ uviedol.
Buzalka spomenul opozičný dokument TRESK 2, ktorý označil za dobre vypracovaný technokratický manuál s praktickými hospodárskymi opatreniami, no podľa neho chýba zmysel. Základným zmyslom štátu podľa neho nie je len sociálny blahobyt, ale najmä vnútorná a vonkajšia bezpečnosť – polícia, súdy a armáda.
„Mečiarova republika vznikla pred 30 rokmi len preto, aby si ju pár ľudí rozkradlo, čo obalili rozprávkami o tisícročnej porobe. Mnohým to doteraz stačí. Ešte sme neprešli 40 rokov po púšti,“ uviedol Buzalka.
Podľa neho treba nad alternatívou premýšľať, definovať ju a chodiť medzi ľudí mimo Bratislavy. „Čaká nás poctivá politická práca. Nielenže treba ten Jeruzalem hľadať, ale musíme ho hľadať my. Neurobia to za nás politici, to je práca nás občanov,“ dodal.
Buzalka pripomenul, že jediný veľký zakladateľský moment bol rok 1918 a vznik Československej republiky, ktorý bol emancipačným a humanistickým civilizačným modelom. Spomenul aj spisovateľku Elenu Maróthy-Šoltésovú, podľa ktorej majú Slováci vnútorne dospieť k slobode a mravne sa obrodiť.
„Nemôžeme byť len patologickou osadou v EÚ, ktorá neustále poberá dávky a eurofondy. Musíme ukázať, že vieme niečo svetu ponúknuť a že nepotrebujeme len infúzie z Bruselu,“ uzavrel Buzalka.
