Blaha, Kaliňák a ďalšie dve europoslankyne Smeru odmietli odsúdiť ruské deportácie ukrajinských detí
Takmer celý Európsky parlament vyzval Rusko na návrat ukrajinských detí, ktoré ruskí vojaci násilne odviezli z Ukrajiny. Za rezolúciu hlasovalo 536 europoslancov. Podporili ju aj slovenskí europoslanci z Progresívneho Slovenska, Miriam Lexmann z KDH, ale aj Branislav Ondruš z Hlasu či Monika Beňová zo Smeru.
Jej štyria kolegovia – Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová – však hlasovali proti. Milan Uhrík a Milan Mazurek sa hlasovania zdržali. Celkovo sa hlasovania zdržalo 37 europoslancov.
Europarlament napriek odporu ôsmich europoslancov schválil rezolúciu, ktorá vyzýva aj na vyvodenie zodpovednosti voči ľuďom, ktorí sú zodpovední za masové deportácie ukrajinských detí.
Europoslanci rázne odsudzujú nezákonné deportácie a adopcie ukrajinských detí v Rusku, nútenú rusifikáciu či militarizáciu ukrajinských detí, ku ktorej v Rusku dochádza.
Rezolúcia žiada, aby Rusko deti vrátilo, keďže ich deportácie predstavujú porušenie medzinárodného práva. Podľa ukrajinských úradov bolo v roku 2026 zdokumentovaných až 20 651 prípadov násilného premiestnenia ukrajinských detí do Ruska.
Návrat detí musí byť súčasťou mierovej dohody
Europarlament zdôrazňuje, že bezpečný a bezpodmienečný návrat všetkých nezákonne deportovaných a násilne premiestnených ukrajinských detí musí byť jednou z hlavných priorít diplomatických rokovaní o ukončení ruskej agresie. Podľa poslancov nemôže vzniknúť trvalý mier bez vyriešenia osudu týchto detí a vyvodenia zodpovednosti voči ľuďom, ktorí sa na ich deportáciách podieľali.
Parlament zároveň vyzýva členské štáty EÚ, aby zintenzívnili spoluprácu s Ukrajinou a medzinárodnými organizáciami pri identifikácii, vyhľadávaní a návrate deportovaných detí. Žiada tiež rozšírenie sankcií voči ruským predstaviteľom a subjektom zodpovedným za tieto deportácie.
Poslanci zároveň vyjadrili plnú podporu Medzinárodnému trestnému súdu (ICC), ktorý v marci 2023 vydal zatykače na ruského prezidenta Vladimira Putina a ruskú komisárku pre práva detí Máriu Ľvovovú-Belovovú pre podozrenie z vojnového zločinu nezákonnej deportácie a presunu ukrajinských detí.
Slovensko sa ku koalícii pridalo až začiatkom novembra
Slovensko až donedávna nebolo súčasťou medzinárodnej koalície za návrat ukrajinských detí. Poslanec SaS Ivan Novotný neskôr prišiel s informáciami, podľa ktorých malo Rusko tlačiť na Slovensko, aby sa slovenská vláda ku koalícii nepridala.
Napokon však začiatkom novembra minister zahraničných vecí Juraj Blanár oznámil, že Slovensko sa oficiálne pripojilo ku Koalícii za návrat ukrajinských detí.
„Slovenská republika dlhodobo a konzistentne presadzuje dodržiavanie medzinárodného práva vrátane medzinárodného humanitárneho práva a ochranu civilného obyvateľstva. Deti patria medzi najzraniteľnejšie obete vojny a ich ochrana musí byť našou spoločnou prioritou,“ uviedol Blanár.
Zároveň sa objavujú ďalšie prípady násilne odvlečených ukrajinských detí, ktoré sa objavujú na ruských vojenských videách a propagandistických materiáloch podporujúcich ruskú armádu. Ich osudy zároveň poukazujú na širší problém militarizácie ruského školstva, v rámci ktorého sú deti vystavované vojenskej propagande, vedeniu k podpore ruskej armády a príprave na vojenskú službu.
