Umelá inteligencia nevezme Slovákom prácu, ukazuje analýza XTB. Skutočný problém je dramatický úbytok ľudí
Nástup umelej inteligencie nespôsobí v najbližšej dekáde masovú nezamestnanosť, práve naopak, pomôže zmierniť prehlbujúci sa nedostatok pracovnej sily v dôsledku starnutia populácie. Vyplýva to z analýzy spoločnosti XTB, ktorú vo štvrtok na tlačovej konferencii predstavili hlavný ekonóm XTB Pavel Peterka a analytik XTB Ondrej Greguš.
Podľa modelu XTB zanikne na Slovensku do roku 2035 vplyvom generatívnej AI približne 78-tisíc pracovných miest, no zároveň vznikne 53-tisíc nových pozícií vďaka novým činnostiam a vyššej produktivite. Čistý úbytok tak dosiahne 25-tisíc miest. Za rovnaké obdobie však z trhu práce pre demografický vývoj odíde približne 160-tisíc ľudí v produktívnom veku. Výsledná bilancia tak ukazuje chýbajúcich 135-tisíc pracovníkov.
Podobná situácia podľa analýzy čaká aj Česko, kde čistý úbytok miest pre AI dosiahne 43-tisíc (zanikne 140-tisíc a vznikne 97-tisíc), no demografia zníži počet pracujúcich o 169-tisíc. Chýbať tak bude 126-tisíc ľudí, čo je vzhľadom na dvojnásobnú veľkosť českého trhu práce relatívne miernejší problém ako na Slovensku.
Trh viac ovplyvní starnutie
„Obava, že nám AI hromadne vezme prácu, sa v našom odhade nepotvrdzuje. Slovenský trh práce bude oveľa výraznejšie ovplyvňovať starnutie populácie, a to ešte výraznejšie, než sa to bude diať v Česku,“ uviedol Peterka. Analytici však upozorňujú na štrukturálne riziká. AI zasiahne najmä juniorské pozície, účtovníctvo, administratívu či centrá zdieľaných služieb, kým ľudia budú chýbať v zdravotníctve a starostlivosti o seniorov. Na Slovensku pracuje v profesiách vystavených AI 30 % zamestnancov, čo je menej než priemer Európskej únie (32 %), a to najmä z dôvodu vysokého podielu priemyslu.
Analýza zhodnotila aj vývoj miezd v EÚ, pričom autori pri jej príprave vychádzali z jednotnej metodiky Eurostatu. Namiesto priemernej hrubej mzdy sledovali hodinové náklady práce, ktoré zahŕňajú hrubú mzdu aj odvody zamestnávateľa, čo zodpovedá tzv. superhrubej mzde. Na Slovensku v druhom štvrťroku 2026 stúpli reálne oproti roku 2019 o 10,4 %, čím krajina prekonala priemer eurozóny (+0,9 %) aj Česko (-2,6 %), no zaostala za regionálnymi lídrami ako Poľsko (+24,3 %) či Maďarsko (+25,6 %). V sledovanom období vzrástli hodinové náklady práce na Slovensku nominálne o 61 %, ceny pritom stúpli o 46 %.
Obrat medziročne narástol
„Hlavným dôvodom vysokého nominálneho rastu boli inflačné tlaky počas pandémie. Slovensku sa však podarilo zvyšovať náklady práce rýchlejšie, než rástli samotné ceny, vďaka čomu pokračovalo v dobiehaní vyspelejších ekonomík,“ spresnil Greguš.
V medziročnom porovnaní za druhý kvartál 2026 však nastal obrat. Reálne náklady práce na Slovensku klesli o 1,1 %, keď nominálny rast (2,7 %) nestačil pokryť infláciu. Naopak, v Česku sa situácia zlepšila a reálne náklady tam medziročne vzrástli o 3,8 %.
