Diagnóz autizmu a ADHD pribúda, na Slovensku je hlavnou výzvou dostupnosť vyšetrení
Počet diagnóz autizmu, ADHD, úzkostných porúch a depresie rastie v Británii, Švédsku aj na Slovensku. Kým v zahraničí sa diskusia sústreďuje na otázku, či sa diagnózy nestanovujú nadmerne, na Slovensku je podľa dostupných údajov hlavným problémom skôr kapacita a dostupnosť kvalitného vyšetrenia.
Nová britská štúdia sledovala viac ako 33 miliónov ľudí v Británii a Švédsku. Zistila, že počet novodiagnostikovaných dospelých s autizmom sa v Británii od roku 2010 zvýšil približne desaťnásobne. Zmenilo sa aj to, kto diagnózu dostáva – čoraz častejšie ide o mladé ženy s úzkosťou, depresiou alebo ADHD.
Čo zistila štúdia
Tím vedcov z univerzít v Bristole a Cardiffe a zo švédskeho Karolinska institutu zverejnil 3. novembra 2026 v odbornom časopise BMJ Mental Health štúdiu o zmenách v profile dospelých, ktorí dostávajú diagnózu autizmu. Pracoval s anonymizovanými zdravotnými záznamami. V Británii išlo o 24,5 milióna dospelých, z ktorých 141 119 malo diagnózu autizmu, vo Švédsku o 9,1 milióna dospelých, z ktorých 100 817 malo diagnózu autizmu. Britské dáta siahajú od roku 2010 do roku 2023, švédske od roku 2010 do roku 2021.
V Británii stúpol počet novozistených prípadov zo 6 na 64 na 100 000 osôb ročne, vo Švédsku zo 43 na 65. Najrýchlejšie rástli diagnózy u 16- až 20-ročných a u žien. U mladých dospelých v Británii išlo o skok z 31 na 364 prípadov na 100 000, vo Švédsku zo 165 na 361. Na konci sledovaného obdobia malo autizmus približne 4 % ľudí vo veku 16 až 20 rokov v oboch krajinách.
Zmenil sa aj profil novodiagnostikovaných. V Británii podiel dospelých s predchádzajúcou diagnózou úzkosti stúpol z 28,7 % v roku 2010 na 58,3 % v roku 2023. Naopak, podiel s predchádzajúcou epilepsiou klesol z 10 % na 4 % a ubudlo aj ľudí s intelektovým postihnutím a psychózou. Rástol podiel ľudí s ADHD, úzkosťami, depresiou a inými duševnými ochoreniami. Celková prevalencia bola v Británii v roku 2023 u mužov 1,4 % a u žien 0,7 %, vo Švédsku v roku 2021 1,8 % u mužov a 1,2 % u žien.
Reakcie odborníkov
Autori štúdie upozorňujú, že ide o pozorovaciu štúdiu, ktorá nemôže určiť, prečo sa profil diagnostikovaných zmenil. Ako možné vysvetlenie uvádzajú lepšie rozpoznávanie a väčšiu informovanosť o autizme, zmeny v diagnostických príručkách a väčšiu ochotu lekárov diagnostikovať autizmus aj u ľudí, ktorí už majú iné psychické diagnózy. Pripúšťajú aj opačnú možnosť, že sa rysy iných stavov môžu občas mylne pripisovať autizmu, najmä u žien, ktoré svoje prejavy maskujú.
Profesorka Uta Frith z University College London v komentári pre Daily Mail uviedla, že zistenia naznačujú skôr zmenu v tom, ako sa označenie autizmus používa, než biologickú zmenu. Behaviorálna vedkyňa Hannah Bowers z Univerzity v Southamptone zdôraznila, že mnohí autistickí dospelí diagnózu naozaj potrebujú a ich duševné ťažkosti sú s autizmom prepojené. Psychologička Rachel Moseley z Bournemouth University hovorí, že štúdia ukazuje zmenu diagnostickej praxe, ale nedokazuje nadmernú diagnostiku.
Situácia na Slovensku
Podľa analýz Inštitútu zdravotných analýz rezortu zdravotníctva bolo v roku 2023 na Slovensku identifikovaných 19 686 pacientov s poruchou autistického spektra. Prevalencia sa však systematicky nemonitoruje. Pri použití mediánu prevalencie v Európe by sa pri počte obyvateľov Slovenska 5 424 687 mohlo nachádzať približne 32 000 ľudí s diagnózou PAS.
Všeobecná zdravotná poisťovňa uviedla v apríli 2026, že v roku 2025 evidovala 5 696 poistencov s poruchou autistického spektra, čo predstavuje za dva roky nárast približne o 19 %. Až osem z desiatich diagnostikovaných má menej ako 18 rokov. Chlapcov diagnostikujú zhruba trikrát častejšie než dievčatá a rovnaký pomer platí aj u dospelých. Poisťovňa nárast nespája so skutočne vyšším výskytom, ale s lepšou informovanosťou, rozšírením diagnostických kritérií a väčšou ochotou rodičov vyhľadať pomoc.
Slovenskí rodičia dlhodobo upozorňujú, že dostať sa k odbornej diagnostike ADHD či PAS nie je jednoduché. Chýbajú dostupné štátne pracoviská, kde by rodiny mohli absolvovať komplexné vyšetrenie bez vysokej finančnej záťaže. Čakacie lehoty sa pohybujú od šiestich mesiacov až po rok a vyšetrenia v súkromných zariadeniach môžu stáť stovky eur.