Ministerstvo spravodlivosti chce posilniť kontrolu odpočúvania aj práva občanov
Ľudia, voči ktorým štát použil odpočúvanie mimo trestného konania, by mali byť informovaní o zničení získaných záznamov a mohli by požiadať Najvyšší súd SR o preskúmanie zákonnosti súhlasu s odpočúvaním. Vyplýva to z návrhu novely zákona o ochrane pred odpočúvaním, ktorý Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Návrh má zároveň posilniť priebežnú súdnu kontrolu odpočúvania.
Oznámenie o zničení záznamu
Podľa návrhu by štátny orgán musel dotknutú osobu informovať o zničení záznamu do troch rokov od jeho zničenia. Oznámenie by obsahovalo označenie súdu, ktorý odpočúvanie povolil, čas jeho trvania a dátum skončenia. Osoba by následne mohla do dvoch mesiacov od doručenia oznámenia požiadať Najvyšší súd SR o preskúmanie zákonnosti súhlasu. Lehotu na informovanie by mohol sudca zo zákonom stanovených dôvodov opakovane predĺžiť, vždy najviac o šesť mesiacov.
Najvyšší súd rozhodne neverejne
Najvyšší súd by o návrhu rozhodoval na neverejnom zasadnutí. Ak by zistil, že súhlas s odpočúvaním bol vydaný alebo vykonaný v rozpore so zákonom, vyslovil by porušenie zákona a súhlas alebo jeho časť zrušil. Proti rozhodnutiu by nebol prípustný opravný prostriedok.
Sudca by mal štátnemu orgánu uložiť povinnosť informovať ho aspoň raz za dva mesiace o trvaní dôvodov odpočúvania. Rozšíriť sa má tiež povinnosť ničiť záznamy za prítomnosti zákonného sudcu. V trestnom konaní by sa pri ničení záznamov v zákonom určených prípadoch vyžadovala prítomnosť prokurátora.
Zmeny v Trestnom poriadku
Zmeny sa majú dotknúť aj Trestného poriadku. Rezort navrhuje vypustiť možnosť neposkytnúť informáciu o zničení záznamu z dôvodu, že by sa tým mohol zmariť účel trestného konania. Zároveň navrhuje zaviesť šesťmesačnú lehotu na informovanie dotknutej osoby podľa ustanovenia Trestného poriadku o odpočúvaní, ktorá by plynula od právoplatného skončenia veci.
Reakcia na rozsudky a prax
Ministerstvo návrhom reaguje na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva aj nedostatky identifikované právnou praxou. „Cieľom je posilniť ochranu ľudských práv, ako sú stanovené v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v Ústave Slovenskej republiky,“ uvádza rezort v dôvodovej správe. Návrh vznikol v medzirezortnej pracovnej skupine, v ktorej mali okrem Ministerstva spravodlivosti SR zastúpenie ministerstvá vnútra a obrany, Policajný zbor, Vojenské spravodajstvo, Slovenská informačná služba, Generálna prokuratúra SR a Najvyšší súd SR.
Účinnosť od júla 2027
Navrhovaná právna úprava by mala v prípade schválenia vládou a parlamentom nadobudnúť účinnosť 1. júla 2027. Nová informačná povinnosť pri odpočúvaní mimo trestného konania by sa vzťahovala na záznamy zničené po tomto dátume.