Putin prekvapil jadrovým kufríkom, lídri troch jadrových mocností rokovali o obmedzení zbraní
V čínskom Šen-čene sa uskutočnilo historické trilaterálne stretnutie lídrov Spojených štátov, Ruska a Číny. Americký prezident Donald Trump, ruský prezident Vladimir Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching rokovali na okraj summitu Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC). Ide o prvé spoločné rokovanie lídrov troch jadrových veľmocí v tomto formáte.
Hlavnou témou rozhovorov má byť obmedzenie jadrových zbraní, ale predmetom rokovaní sú aj vojna na Ukrajine a vojna v Iráne. Stretnutiu predchádzali bilaterálne rokovania medzi Trumpom a Putinom, ako aj medzi Si Ťin-pchingom a Trumpom.
Napriek pretrvávajúcemu napätiu v otázkach ruskej invázie na Ukrajinu či amerických útokov na Irán sa Trump snaží vytvárať dojem, že vzťahy medzi lídrami sú mimoriadne dobré. Oboch autoritárskych lídrov nazval priateľmi. Medzi USA a Čínou však naďalej panuje veľké napätie, najmä pre technologickú rivalitu v oblasti umelej inteligencie a pokročilých čipov. Spornou otázkou zostáva aj obchodná a colná vojna.
Čína tiež nesúhlasí s americkou vojnou v Iráne. S Teheránom ju spájajú úzke hospodárske vzťahy a patrí medzi jeho významných odberateľov ropy, preto Čína presadzuje ukončenie konfliktu.
Jadrový kufrík na summite
Prekvapením bolo, keď si Vladimir Putin už v stredu na začiatok summitu priniesol jadrový kufrík. Ide o symbolické zariadenie, prostredníctvom ktorého môže ruský prezident autorizovať jadrový útok. Kufrík niesol námorný dôstojník, zachytili zábery ruskej štátnej televízie. Môže ísť o zámernú Putinovu provokáciu, paradoxom je, že lídri troch jadrových veľmocí mali rokovať predovšetkým o možnostiach obmedzenia jadrových zbraní.
Rokovanie troch lídrov prebieha za zatvorenými dverami a má trvať viac ako hodinu. Ešte pred jeho začiatkom všetci traja predniesli úvodné prejavy.
Trump viackrát zdôraznil, že ide o historické stretnutie. Putin povedal, že „naše tri krajiny majú spoločnú zodpovednosť za udržiavanie mieru a bezpečnosti“. Tieto slová zazneli napriek pokračujúcej ruskej vojne na Ukrajine či americkej vojne v Iráne. Putin tiež uviedol, že by mali prediskutovať globálne a regionálne vzťahy vrátane energetickej bezpečnosti.
Trump vyhlásil, že tri krajiny majú jedinečnú príležitosť rokovať o znížení počtu jadrových zbraní, pripustil však, že vzdať sa ich nie je jednoduché. Americký prezident zároveň opäť zaútočil na Medzinárodný trestný súd (ICC), ktorý označil za „nekontrolovateľný“. Súd pritom v marci 2023 vydal na Putina zatykač pre podozrenie z vojnového zločinu nezákonných deportácií ukrajinských detí.
Od dvoch veľmocí k trom
Hoci tradícia bilaterálnych stretnutí veľmocí tu bola vždy, k takémuto trilaterálnemu rokovaniu dosiaľ nikdy nedošlo. Svet bol počas studenej vojny zvyknutý na dve veľmoci – USA a Sovietsky zväz. Hoci ich vzťahy boli veľmi napäté a v 60. rokoch počas kubánskej raketovej krízy bol svet najbližšie k jadrovej vojne, sovietsky líder Nikita Chruščov a vtedajší americký prezident John F. Kennedy si vymieňali odkazy a udržiavali vzájomnú komunikáciu, aby zabránili eskalácii. V roku 1963 vznikla takzvaná horúca linka medzi Washingtonom a Moskvou.
Všetko sa začalo meniť v 70. rokoch, keď do hry výraznejšie vstúpila tretia veľmoc – komunistická Čína. V roku 1972 ju navštívil americký prezident Richard Nixon a týmto sa začalo zbližovanie USA s novou veľmocou. Čína sa postupne stala ďalším významným hráčom na svetovej scéne.
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa Rusko opäť topilo v kríze. Počas 90. rokov čelilo hlbokým ekonomickým problémom a politickej nestabilite za vlády Borisa Jeľcina. V tom čase sa k moci začal dostávať Vladimir Putin, ktorého Západ spočiatku vnímal ako nádejného a pragmatického lídra. Boris Jeľcin ho v roku 1999 vymenoval za premiéra a po svojej rezignácii mu odovzdal prezidentské právomoci.
Putin však postupne zmenil smerovanie krajiny, čoraz viac koncentroval moc a dostával Rusko do konfliktu so Západom. Zatiaľ čo Čína ekonomicky a vojensky posilňovala, Rusko sa pod Putinovým vedením snažilo obnoviť svoje postavenie svetovej veľmoci. Napriek tomu sa svetové mocnosti doteraz stretávali predovšetkým vo dvojiciach, nie v spoločnom formáte troch prezidentov.
Čína sa v posledných rokoch čoraz viac zbližovala s Ruskom a udržiavala s ním intenzívne politické aj hospodárske kontakty. Počas druhého Trumpovho mandátu sa začali meniť aj vzťahy medzi Washingtonom a Pekingom. Napriek pokračujúcej colnej vojne a technologickej rivalite sa obaja prezidenti snažia obnovovať dialóg. Trump navštívil Čínu v máji 2026 a Si Ťin-pching v septembri absolvoval štátnu návštevu Spojených štátov.