Slovensko funguje len ako prestupná stanica. Po štúdiu od nás utekajú aj cudzinci
V zahraničí študuje každý piaty slovenský vysokoškolák, čo je trojnásobok európskeho priemeru. Štvrtým najväčším slovenským študentským mestom už nie je Prešov ani Žilina, ale české Brno. Vyplýva to z prieskumu Ako pritiahnuť talent 2026, ktorý pripravila Renáta Hall, riaditeľka združenia Therapolis.
Podľa prieskumu sa motivácie mladých ľudí pri výbere vysokej školy, odboru či krajiny štúdia významne nezmenili. „Ukazuje to, že nepôsobia žiadne zásadnejšie externé vplyvy, ktoré by ich rozhodovanie zmenili. Ak bolo cieľom znížiť odliv študentov, tak sa to nepodarilo. Naopak, tento rok čelíme rekordnému počtu odchádzajúcich,“ uviedla Hall.
Podiel Slovákov na slovenských vysokých školách klesá, zatiaľ čo v Českej republike aj ďalších krajinách rastie. Aj pri celkovo nižšom počte maturantov rastie podiel tých, ktorí odchádzajú. V zahraničí študuje 21 percent slovenských vysokoškolákov, kým priemer EÚ je okolo ôsmich percent.
Závažným problémom je, že späť na Slovensko sa vracia len relatívne malá časť odchádzajúcich. Podľa dát Inštitútu vzdelávacej politiky sa domov vracia približne 40 percent odídencov, kým z prichádzajúcich cudzincov u nás zostáva iba okolo 20 percent. Pri prichádzajúcich ide z viac ako polovice o občanov Ukrajiny.
Študenti v zahraničí navyše volia iné odbory ako doma – odchádzajú najmä na informatiku, technické smery a zdravotníctvo, teda do oblastí, ktoré na Slovensku akútne chýbajú. Pri zdravotníkoch analýzy OECD ukazujú, že Slovensko spolu s Rumunskom funguje len ako prestupná stanica: študenti tu vyštudujú medicínu a odídu preč.
Na vrchole rebríčka motivácií odchodu je objavovanie novej krajiny a kultúry (79 percent) či slabá ponuka pracovných príležitostí (78 percent). Nasledujú odporúčania známych so skúsenosťou so slovenskými školami (67 percent) a úroveň kvality vzdelávania (67 percent). Nezáujem politikov uvádza 62 percent a zlé fungovanie štátnych inštitúcií 60 percent respondentov.
Podľa Hall je kvalita vysokej školy podstatne zásadnejším motívom než stav spoločnosti. „Nespoliehajme sa na to, že ak sa zajtra zmení politická situácia, mladí ľudia zrazu prestanú odchádzať – dominantne musíme pracovať s kvalitou vysokých škôl. Rekordné odchody nezastavia peniaze na ruku, ale moderné vybavenie, prax a pocit, že doma majú perspektívnu budúcnosť,“ uviedla.
Štát nalial milióny eur do programu Študujem doma, no v rebríčku motivácií skončili štipendiá až na šiestom mieste a polovica maturantov ani nepozná ich podmienky. Pri rozhodovaní o konkrétnom študijnom odbore skončilo štipendium až na 14. mieste zo 17 sledovaných položiek.
Ako príklad cielených zmien politík Hall uvádza Spojené kráľovstvo, kde po brexite zaviedli vysoké školné pre študentov z EÚ a počet slovenských študentov tam klesol o vyše 80 percent. Dánsko sprísnilo imigračnú politiku a zaznamenalo pokles. Naopak, Holandsko otvorilo dvere, zaviedlo kvalitné programy v angličtine a silné prepojenie na prax, čím prilákalo tisíce talentov.
Viac ako polovica tých, pre ktorých bola stredná škola motívom na odchod, uviedla nemotivovaných učiteľov a obsah výučby bez zmysluplného prepojenia na život. Podľa Hall je nevyhnutná reforma stredného školstva, ktorá sa však zatiaľ nerozbehla.
Medzi rýchle opatrenia na zvýšenie kvality vysokých škôl podľa Hall patrí vytváranie spoločných študijných programov s univerzitami, kam slovenskí študenti odchádzajú, moderné laboratóriá a technika, udeľovanie kreditov za tútorstvo či intenzívnejšie prepájanie s praxou a zamestnávateľmi.