Režisérka Patrícia Rotterová o inscenácii Čechovovej „Tri sestry“ v kontexte súčasnej vojny na Ukrajine
Režisérka Patrícia Rotterová sa rozhodla oživiť klasickú hru Antona Pavloviča Čechova „Tri sestry“ v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava (DPOH) a jej interpretácia vyvoláva otázky o zložitých vzťahoch medzi kultúrou a geopolitikou v súčasnosti. V období ruskej agresie na Ukrajine zasiahlo rozhodnutie uvádzať ruského autora do divadelného repertoáru, a preto Rotterová spolu s dramaturgičkou Katarínou Jungovou pristúpili k radikálnemu prepisovaniu pôvodného textu, aby odrážali súčasné pocity a úzkosti generácie Z.
Čechovova klasika s novou perspektívou
V súčasnej inscenácii došlo k prerozdeleniu pôvodného textu, ktorý znázorňuje existenciálnu nudu ruskej šľachty na začiatku 20. storočia. Rotterová nahradila túto atmosféru dusným prostredím armádneho CO krytu, čím vyjadrila súčasnú atmosféru strachu a neslobody. „Zaujímalo ma vyrovnať sa s kontroverziou, ktorá obklopuje ruských autorov, nie ignorovať ich, ale iniciovať vnútorný dialóg o situácii v Rusku,“ objasnila režisérka.
Témy a výzvy pre generáciu Z
V priebehu rozhovoru Rotterová hovorí o tom, že pre generáciu Z, pre ktorú je inscenácia zamýšľaná, Moskva viac nepredstavuje len geografický cieľ, ale ide o symbol ideálov a hodnôt, ktoré sa často ukazujú ako nedosiahnuteľné. Odhaľuje, že pre ňu je „Moskvou” slušné a kultúrne Slovensko, v ktorom by chcela žiť. Práve táto predstava slúži ako hnacia sila názorov a konfliktov, ktoré sa odrážajú v súčasných témach.
Odpoveď na umelú inteligenciu a moderné technológie
Diskusia sa dotkla aj témy umelej inteligencie a technologických inovácií v divadle. Rotterová vyjadrila obavy z toho, že technológie nahradia hercov, no na druhej strane zdôraznila, že divadlo je o živých interakciách medzi umelcami a publikom. Je presvedčená, že technológie využívajú divadlá, aby sa prispôsobili súčasnej dobe, ale nikdy nenahradia živú ľudskú prácu.
Vnímanie divákov a ich reakcie
Rýchla propagácia medzi staršou generáciou reagovala zatiaľ pozitívne na moderné spracovanie. Súčasné publikum, najmä mladší diváci, sa do inscenácie dokázali zasnívať aj vďaka tematickej nadčasovosti. V úspešnom spojení klasické dielo s modernými otázkami a prenesením ich do kontextu dnešnej doby, preto očakáva, že veľa divákov sa s hercami a témami dokáže stotožniť.
Úloha divadla v súčasnej spoločnosti
Rotterová sa na záver zaoberá úlohou divadla, ktoré odráža súčasný stav spoločnosti a jej dynamiku. Verí, že umenie má moc poskytnúť priestor na diskusiu o súčasných problémoch, čím povzbudzuje divákov, aby premýšľali nad rolou kultúry vo formovaní identity a politických postojov.
