Severná D1 v roku 2026: Zosuvy pri Ružomberku a miliardový rébus pri Turanoch
V súčasnosti je situácia ohľadom diaľnice D1, konkrétne úseku Hubová – Ivachnová, značné komplikovaná. Výstavba tohto takmer pätnásťkilometrového úseku, ktorý mal pôvodne slúžiť motoristom od roku 2017, je vykreslená ako chronológia neustálych oneskorení a zložitých geologických podmienok. Teraz, o deväť rokov neskôr, stále čakáme na jeho finálne dokončenie, pričom Národná diaľničná spoločnosť (NDS) sa snaží čeliť výzvam, ktoré spôsobilo zdĺhavé zhodnotenie zloženia pôdy v tejto oblasti.
Najvážnejším problémom, ktorý prispieva k ďalšiemu zdržaniu, sú masívne zosuvy pôdy pri výjazde z tunela Čebrať, kde geológovia musia riešiť nepredvídateľné pohyby pôdy. Tieto problémy spôsobili, že odhady nákladov na dokončenie obchvatu sa rapídne zvýšili. Z pôvodných 227 miliónov eur sa čiastka vyšplhala na nepriehľadných 690 miliónov eur v dôsledku inflácie a nepredvídateľných geologických zmien.
Geológia ako výzva a dopady na rozpočet
Minister dopravy, Jozef Ráž, pravidelne aktualizuje očakávania ohľadom otvorenia úseku, pričom hovorí o horizonte v niekoľkých mesiacoch, no presné dáta sú stále nejasné. Na stavbe úseku D1 Hubová – Ivachnová pracujú aj zahraniční experti, čo naznačuje, že situácia si vyžaduje špecifickú odbornosť v oblasti geológie.
Podľa vyjadrení hovorcov NDS, zosuvy nie sú neobvyklou okolnosťou pri takýchto veľkých projektoch. Zvýšené náklady sú však problém, ktorý bol možné predísť, ak by sa použil model „Červený FIDIC“, ktorý sa zakladá na podrobnejších prieskumoch a jasnejších zmluvných podmienkach. V súčasnosti je zhotoviteľ zodpovedný za navrhovanie technických riešení a ich funkčnosť, čo je predmetom intenzívnej diskusie.
Problémy s výstavbou úseku D1 Turany – Hubová
Najnáročnejšou výzvou ostáva posledný úsek diaľnice medzi Turanmi a Hubovou. Ten je teraz hodnotený ako najdrahší projekt v dejinách slovenskej infraštruktúry, pričom náklady môžu dosiahnuť až 1,47 miliardy eur bez DPH. Tento úsek je poznačený poruchami pri výberovom konaní a problémami so zrušením tendra Úradom pre verejné obstarávanie (ÚVO), čo komplikuje celú situáciu a predlžuje termíny začiatku prác.
Súčasný situácia naznačuje, že ak sa vyskytne ďalšie zrušenie tenderu, mohlo by to odsunúť začiatok prác a ich finálne dokončenie až o ďalších deväť a pol roka. Takéto meškanie by prinieslo mimoriadne finančné náklady, ktoré by znova uškodili daňovým poplatníkom.
Ochrana prírody vs. výstavba infraštruktúry
Naplánovaná trasa diaľnice sa dostala pod paľbu kritiky kvôli potreba ochrany prírody, predovšetkým Rojkovského rašeliniska, ktoré by výstavba mohla zničiť. Nové návrhy, ktoré predpokladajú vytvorenie dlhého tunela Korbeľka, sa stretávajú s obavami miestnych obyvateľov, ktorí sú znepokojení možným ovplyvnením zásoby pitnej vody v ich oblasti.
Odborníci varujú, že ak sa medzi projektovými manažérmi a zhotoviteľmi nevytvorí pevnejší a transparentnejší manažment kvality, situácia sa môže opakovať, a to s dopadmi nielen na rozpočet, ale aj na ekológiu. Bez regulovaného prieskumu a plánovania môže výstavba naraziť na podobné komplikácie, aké zažíva teraz v prípade Ružomberka.
Celkový projekt sa snaží vyrovnať s históriou neuveriteľných zložitostí, ktoré prišli s modernizáciou diaľničnej infraštruktúry na Slovensku. Otvorenie chýbajúcej časti diaľnice a zlepšenie prepravy by mohlo výrazne uľahčiť dopravu medzi Bratislavou a Košicami, a to nielen pre motoristov, ale aj pre ekonomiku celej krajiny.
