Aktuálny prehľad tém a sporov v slovenskej politike
V posledných týždňoch sa na slovenskej politickej scéne vyostrila diskusia o zonácii národných parkov. Filip Kuffa, štátny tajomník ministerstva životného prostredia, tvrdí, že Európska komisia mu dala za pravdu v otázke vládnych pripomienok týkajúcich sa zonácií. Upozorňuje, že ak vláda nezasiahne, môže byť ohrozených až 450 miliónov eur z plánu obnovy. V reakcii na toto vyhlásenie minister životného prostredia Tomáš Taraba, nominant strany SNS, ostro oponoval a označil Kuffove slová za fabulácie, ktoré nezodpovedajú skutočnosti.
Kuffa na sociálnych sieťach uviedol, že Európska komisia zaslala jeho rezortu e-mail, v ktorom dôrazne žiada zmenu alebo zrušenie sporných uznesení, ktoré sa týkajú zonácií národných parkov. Taraba ostro kritizoval jeho vyhlásenie a označil ho za nezodpovedné. Upozornil, že zonácie parku sú pripravené „príkladne“ a ciele reformy určite nezahŕňajú priestor pre korupciu.
Memorandum s Európskou komisiou
Ministerstvo životného prostredia a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sa teraz snažia finalizovať memorandum o spolupráci, ktoré má zodpovedať otázkam Európskej komisie. Z odboru komunikácie envirorezortu sa vyjadrili, že je veľmi neprofesionálne, ak úradník ministerstva zverejňuje internú pracovnú komunikáciu. Taraba dodal, že zonácie národných parkov sú nastavené správne a „neexistuje priestor pre akékoľvek nesprávne postupy.“
Schválenie zonácií a ďalšie kroky vlády
Začiatkom júla tohto roku vláda schválila zonácie štyroch národných parkov, konkrétne Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry, Polonín a Malej Fatry, čo predstavuje krok v pláne obnovy a odolnosti SR. Kuffa však kritizoval, že problematické body sa dostali do uznesenia vo forme pripomienok, čo podľa neho naznačuje, že neboli splnené všetky podmienky plánu obnovy. Vníma to ako problém, kde štátny podnik Lesy SR ostáva naďalej zodpovedný za hospodárenie a odbornú starostlivosť, čo by mohlo sťažovať vyplatenie prostredkov z plánu obnovy.
Taraba naopak trvá na tom, že vlastníctvo a správa lesov v národných parkoch prechádza pod príslušné národné parky a všetky obavy sú iba snahou o ovládanie národných parkov súkromnými firmami, najmä ťažiarenskými. Tieto rozdiely vystihujú hlboké rozdelenie medzi postojmi obidvoch aktérov, pričom sa situácia ešte vyostruje v súvislosti s nadchádzajúcimi rozhodnutiami vlády.
