Čech ošetroval popálené deti v Gaze: Izraelčania strieľali aj na nás, tá skaza je nepredstaviteľná
Stanislav Havlíček z Lekárov bez hraníc pôsobil v roku 2024 v Pásme Gazy. Opisuje, ako tam funguje zdravotníctvo, čo chýba pacientom a ktoré príbehy z misie mu zostali v pamäti dodnes.
Havlíček mal na starosti projekt primárnej starostlivosti pre pacientov, ktorí prišli o zázemie svojich lekárov. Išlo o chronických pacientov bez prístupu k liekom, ľudí s akútnymi ťažkosťami aj s úrazmi. Súčasťou misie bola popôrodná starostlivosť v nemocnici al-Emiráty, v tom čase jedinej funkčnej pôrodnici v Gaze.
Najčastejšie problémy zahŕňali infekcie dýchacích ciest u detí žijúcich v stanoch, kožné ochorenia pre nedostatok vody a nedostatočnú výživu. V ďalších mesiacoch sa rozvinula podvýživa u dospelých a akútna podvýživa u detí.
Z pôvodných 35 nemocníc funguje 14, žiadna na sto percent. Chýba zdravotnícky materiál, základné vybavenie aj infraštruktúra. Do Gazy sa nedostávajú základné suroviny ani motorový olej pre generátory, ktorých cena dosiahla vyše 1000 eur za liter. Bez oleja museli zastaviť odsoľovaciu stanicu a kapacita distribúcie vody klesla na polovicu.
Havlíček spomína prípad kolegu, ktorého dom zasiahla strela z tanku napriek označeniu logom Lekárov bez hraníc. Zahynuli mu manželka aj matka, dve dcéry boli zranené a dve sestry utrpeli vážne popáleniny. Na druhý deň prišiel do práce pomáhať ostatným.
V pamäti mu utkvelo dvojročné dievčatko s popáleninou cez celý chrbát, ktorá sa infikovala pseudomonádou. Pri bolestivých preväzoch dostávala morfín, pričom pre celú poľnú kliniku mali posledných päť ampúl na neurčitý čas.
Podľa Havlíčka sa situácia od roku 2024 nezlepšila. Napriek prímeriu sa v Gaze stále strieľa, dva milióny obyvateľov žijú na tretine pôvodného územia a tímy denne ošetria jednotky až desiatky zranených po streľbe a výbuchoch.
Ako najväčší problém označil to, že Palestínčania nevidia svoju budúcnosť. Nemôžu sa vrátiť do pôvodných bydlisk, žijú v núdzových prístreškoch a nevedia, čo povedať deťom o ich vzdelávaní.
Za kľúčové považuje umožniť prístup humanitárnym organizáciám, otvoriť hranice pre zásobovanie a vytvoriť politický tlak medzinárodného spoločenstva, aby Izrael prestal predstierať, že dodržiava prímerie.