Čo môže Robert Fico urobiť s cenami palív? V rukách má páky, no hrozia mu aj diery v rozpočte
Cieľom vlády je podľa slov premiéra udržať ceny palív v tej lacnejšej polovici EÚ. Súčasné ceny na pumpách atakujú rekordy a tlak na to, aby sa do riešenia situácie zapojil aj štát, rastie. Na akciu vyzýva nielen opozícia, ale minulý týždeň na vládu apeloval aj prezident Peter Pellegrini. Premiér Robert Fico sa napokon rozhodol, že do situácie jeho kabinet vstúpi. Kroky chce prebrať na stredajšom zasadnutí vlády.
Pri dnešnej priemernej cene 1,808 eura za liter benzínu 95 tvoria dane a poplatky od štátu takmer polovicu ceny. Tvoria ich spotrebná daň (0,514 eura), poplatok za núdzové zásoby ropy (0,040 eura) a DPH vo výške 23 % (0,338 eura). S každou z týchto zložiek vie štát istým spôsobom hýbať.
1. Spotrebná daň
Spotrebná daň dnes tvorí takmer tretinu z ceny benzínu. Ide o fixnú sadzbu, ktorá sa nemení, keď cena benzínu klesá alebo stúpa, ako napríklad DPH. Jej výška je stanovená v zákone o minerálnych olejoch. V prípade benzínu 95 je to 514 eur za 1000 litrov.
Ide o zložku ceny, ktorú by koalícia dokázala zmeniť najjednoduchšie. Stačilo by hlasovanie v parlamente, ktorým by sa zmenil zákon. No nemôže ju úplne zrušiť. Pravidlá Európskej únie totiž hovoria, že musí mať určité minimum. V našom prípade je to 359 eur na 1000 litrov.
Zníženie spotrebnej dane navrhla napríklad opozičná SaS. Pokiaľ by sa koalícia vydala touto cestou a spotrebnú daň znížila na minimum, cena benzínu 95 by mohla klesnúť na 1,617 eura za liter. No štátny rozpočet by to mohlo zabolieť: potenciálna diera je na úrovni zhruba 100 miliónov eur.
2. Daň z pridanej hodnoty
Druhou cestou je zníženie DPH. Dnes sa na palivá uplatňuje daň vo výške 23 %. Počíta sa zo súčtu ceny za palivo, spotrebnej dane a poplatku za núdzové zásoby. Pri cene 1,808 eura za liter je to 0,338 eura.
V rámci EÚ platí pravidlo, že DPH nemôže ísť nižšie ako 15 %. Keby sa štát dostal sem, cena by mohla klesnúť na 1,691 eura za liter. Má to však zásadný háčik. Slovensko nemôže len tak znížiť DPH na palivo. Pravidlá Únie to nepovoľujú. Na túto hranicu by sme sa mohli v súlade s regulami dostať len v prípade, že znížime celú základnú sadzbu DPH z 23 na 15 %. A to by pre štátny rozpočet znamenalo výpadky v rádoch miliárd eur.
Napriek tomu sú názory, že by to bolo možné. SaS prichádza s nápadom, aký vyskúšali Poliaci v roku 2022: navrhuje dočasne znížiť DPH na 8 %. Poliaci to urobili pred štyrmi rokmi, keď Rusi zaútočili na Ukrajinu a ceny palív raketovo vyskočili nahor. Od februára 2022 znížili DPH z 23 na 8 %, čím znížili aj cenu paliva. V prípade, že by došlo k takejto zmene a celá by sa premietla do ceny benzínu, dostali by sme sa z 1,808 na 1,588 eura za liter. To je rozdiel 22 centov na litri. Na 50-litrovej nádrži je to úspora 11 eur.
Zo štátneho rozpočtu by takto mohlo vypadnúť najmenej 126 miliónov. Ide však len o mechanický prepočet bez zohľadnenia zmeny nákupného správania v prípade zlacnenia.
Poľské opatrenie ale nemalo dlhé trvanie. Keďže porušili pravidlá Únie, obrátila sa na nich Európska komisia s tým, aby sa vrátili k ich dodržiavaniu. Od 1. januára 2023 obnovili sadzbu DPH na 23 %.
3. Poplatok za núdzové zásoby ropy
Európska únia od nás vyžaduje, aby sme udržiavali určitý objem v rámci núdzových zásob. Táto povinnosť niečo stojí. A každý štát sa môže rozhodnúť, ako ho bude platiť. Na Slovensku financujeme udržiavanie núdzových zásob cez poplatok v cene paliva. Jeho výška je fixná. Zaokrúhlene sú to štyri centy a idú Agentúre pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov.
Koalícia ho môže zrušiť pomerne jednoducho. Zákonom dokáže zmeniť spôsob financovania. Poplatok by tak nemusel byť súčasťou ceny palív. No musela by zabezpečiť náhradné financovanie. Povinnosť platiť by teda nevznikla, len by sa musela presunúť na iný zdroj: zrejme na štátny rozpočet. Keby teda poplatok za núdzové zásoby nebol súčasťou ceny paliva, benzín 95 by mohol klesnúť na úroveň 1,759 eura za liter. Zlacnenie by teda bolo necelých 5 centov, keďže DPH by sa už nepočítala zo súčtu výrobnej ceny, spotrebnej dane a poplatku, ale len z prvých dvoch.
Výpadok len pri benzíne 95 by bol podľa našich odhadov najmenej 23 miliónov eur.
4. Zastropovanie cien
Ďalšiu z možností poskytuje Robertovi Ficovi zákon o cenách. Vďaka nemu má vláda v rukách relatívne jednoducho dosiahnuteľnú páku. Nepotrebuje na to dokonca ani parlament.
Regulátorom je v tomto prípade samotná vláda, resp. ministerstvo financií, ktoré môže stanoviť maximálnu cenu konkrétnej komodity. Toto rozhodnutie musí spĺňať jeden z konkrétnych dôvodov v zákone a musí zároveň zohľadniť aj oprávnené náklady.
S reguláciou ceny máme pomerne čerstvú skúsenosť, hoci situácia je trochu iná. V marci tohto roka rezort Ladislava Kamenického určil, že cudzinci budú za naftu na Slovensku platiť 1,826 eura za liter, kým Slováci mali ceny nižšie.
