Čo musí Robert Fico urobiť, aby sa vyhol nepredstaviteľnému scenáru
Premiér musí všetku svoju pozornosť sústrediť na rozpočet. Zaistiť si podporu autonómneho Tomáša Tarabu je tá najmenšia starosť. Viac by ho mal trápiť Ústavný súd.
Keď sa problém nevyrieši hneď, kým sa ešte dá zvládnuť, zvyčajne prerastie cez hlavu. Výmena ministra životného prostredia Tomáša Tarabu sa premenila na telenovelu. Za dva týždne čakania sa môže stať čokoľvek.
Robert Fico za ním pred týždňom žialil, niektorí komentátori tvrdia, že Taraba spĺňa Ficovu predstavu o nástupcovi. Minister označil možného nástupcu Filipa Kuffu za „závadovú osobu” a Kuffa tvrdí, že ho premiér od funkcie odhováral.
Problém pre Danka, nie pre Fica
Taraba trúsi reči o tom, že po návrate do parlamentu bude mať koalícia fakticky 77 hlasov, ale reálne ich bude menej. Využíva situáciu a zvyšuje svoju politickú cenu. Ako nekoaličný poslanec nebude chcieť porušovať koaličnú zmluvu.
Premiér bude jeho hlas potrebovať na rozpočet. Ak Fico nerezignoval na domácu politiku, buď má jeho podporu zaistenú, alebo si ju zaistí do 30. septembra, keď má prezident Peter Pellegrini Tarabu odvolať. Fico uprednostní niekoho známeho zo Smeru pred vypočítavým sólistom.
Ani premiér nechce riskovať
Nestabilné parlamentné počty môžu byť pri rozpočte Ficovým najmenším problémom. Ak by rozpočet neprešiel, rovnalo by sa to vyhláseniu nedôvery vláde.
Predseda poslaneckého klubu Smeru Ján Richter má pravdu, že vyrovnaný rozpočet je formalita. No je to formalita predpísaná ústavným zákonom. Ak vláda predloží deficitný rozpočet a opozícia ho napadne, dôležité bude, aby ho Ústavný súd neškrtol a neuvrhol krajinu do rozpočtového provizória.
Najrozumnejšie by bolo, aby sa vláda obrátila na Ústavný súd a požiadala ho o výklad ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Vládny vlk sýty, ústavná ovca celá
Ústavný súd by z vlády sňal politickú zodpovednosť za predloženie nereálneho rozpočtu. Sudcovia uviedli, že si uvedomujú riziko „judicializácie rozhodovania o ekonomických a politických otázkach”.
V judikáte konštatovali, že Ústavný súd nemôže posudzovať „reálnosť ekonomických aspektov štátneho rozpočtu”. Poslancom by vytvorili priestor schváliť deficitný rozpočet.
Neriešiteľný Ficov problém
Tretí problém súvisí s rozpočtom – transakčná daň. Raz bola nezrušiteľná, potom premiér nariadil jej zrušenie, teraz sa rušiť nebude, lebo výpadok príjmov nemajú čím vykryť.
Koalícia nedokáže zladiť vnútorný rozpad, neschopnosť riadiť fiškálnu politiku, potrebu konsolidovať a požiadavky predvolebného roka.
Ako poznamenal emeritný predseda Ústavného súdu Ján Mazák, bez právneho štátu nie je ani ekonomický rast, lebo je nevyhnutná predvídateľnosť a právna istota. Právny štát koalícia oslabuje zámerne a programovo. Ficove tri problémy sú len dôsledkom problému, ktorý riešiť nedokáže: že táto koalícia vôbec vznikla a funguje len tak, aby sa tváriť mohla, že riadi štát.
