Fico zvyšuje riziko vojny, spochybňovanie článku 5 je nebezpečné, varuje expert Havlíček
„Rusko sa vo svojej imperiálnej agresii nechce a ani nemôže zastaviť iba na Ukrajine, jeho cieľom je vytvoriť si nárazníkovú zónu a posunúť hranice ďalej na Západ. Spochybňovanie kolektívnej obrany NATO zo strany slovenského premiéra je nebezpečné a iba zvyšuje riziko, že sa vojna dotkne aj nás,“ varuje analytik Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.
Rusko zvyšuje tlak na Európu hybridnými útokmi a otázka priameho stretu s NATO už nie je len akademickou debatou. Súčasťou diskusie sú Trumpove snahy o rokovania, ruské parlamentné voľby a spochybňovanie významu článku 5 Severoatlantickej aliancie zo strany Roberta Fica.
Rétorika lídrov vs. realita na fronte
Rétorika amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý tvrdí, že vojna sa skončí rýchlejšie, než si dokážeme pripustiť, naráža na skutočnú realitu priamo na Ukrajine, kde každý deň zomierajú civilisti pod raketovými a dronovými útokmi. Trump spomínal, že v tejto vojne zomiera mesačne približne 25-tisíc ľudí. Na ruskej strane môže ísť o 1 500 vyradených z boja každý deň. Ukrajina zasahuje strategické vojenské a rafinérske ciele, Rusko cielene útočí na civilné obyvateľstvo a mestá s cieľom vyhnať ľudí z ich domovov.
Putinove ciele: Ukrajina je len časť nárazníkovej zóny
Imperiálna agresia Ruska sa nemá zastaviť na Ukrajine. Z ruského pohľadu ide o vytvorenie zóny privilégií a takzvaného blízkeho zahraničia. V ruských doktrínach sa otvorene hovorí o nárazníkovej zóne proti Západu. Rusko sa preto vo svojom uvažovaní nemôže zastaviť iba na Ukrajine. V najdivokejších predstavách Kremľa sa hovorí o demilitarizácii Pobaltska či Poľska. Tlak preto síli aj na severné štáty ako Fínsko, Švédsko či Nórsko.
Nová fáza hybridnej vojny
Podľa Havlíčka sme prešli do novej fázy. Na začiatku išlo o rozjitrenie atmosféry a polarizáciu spoločností, čo sa Rusku darí napríklad na Slovensku, v Bulharsku či v Česku. Od pokusu o útok na letisku v Lipsku sa situácia posunula ďalej. Dnes už nejde len o to podniknúť útok a šíriť ho na sociálnych sieťach, ale cieľom je skutočne ničiť a v budúcnosti aj zabíjať. Incidenty, ako zapalovanie budov či pokus o útok na fabriku na drony na Slovensku, majú spoločnosti ukázať, že za pomoc Ukrajine budú platiť. Cieľom je vyvolať polarizáciu a prinútiť politické elity k ústupkom.
Spochybňovanie článku 5 je pre Slovensko nebezpečná ilúzia
Slovensko nedisponuje vojenskými kapacitami na to, aby samo odrazilo útok Ruskej federácie. Ruské rakety a drony dopadajú bezprostredne za slovenské hranice. Ak krajina spochybňuje článok o kolektívnej obrane, vysiela hrozný signál spojencom. Je to cesta do absolútnej izolácie. Predstava, že sa Slovensko zachráni samo mimo aliančného rámca, je iluzórna. Robert Fico sa snaží vzbudiť dojem, že keď bude vystupovať za mier, Rusko si nás nebude všímať. Na praktickej rovine pritom Slovensko Ukrajine pomáha dodávkami zbraní na komerčnej báze či energiami. Najviac sa z tejto rétoriky tešia v Kremli, pretože odhaľuje nejednotu Aliancie a zvyšuje riziko vojny.
Ruské voľby ako legitimizačný rituál Kremľa
Havlíček ich nenazýva voľbami, ale legitimizačným rituálom s vopred namalovanými výsledkami. Reálna podpora Jednotného Ruska sa pohybuje okolo 25 až 30 percent, no režim si nakreslil takmer 60 percent. Tento rituál slúži na dva účely. Prvým je domáca legitimita režimu. Jedinú skutočne opozičnú a mierovú stranu Jabloko pred voľbami zakázali. Druhým účelom je propaganda voči Ukrajine. Kremeľ bude tvrdiť, že voľby urobil aj na okupovaných územiach, prečo ich nedokáže urobiť Kyjev, pričom mlčí o tom, že ľudia hlasovali pod dohľadom ozbrojených vojakov. Po tomto volebnom rituáli možno v Rusku očakávať novú vlnu represií a mobilizácie. Ruskou taktikou je eskalovať konflikt, aby získali lepšie podmienky pre vyjednávanie a prestávku na prezbrojenie.
Budovanie hrádze: jediný spôsob, ako odstrašiť Rusko
Dôležitým faktorom je čas. Sme svedkami zintenzívnenia hybridných útokov – od verbovania žoldnierov z Kolumbie na podpaľačstvo v Prahe či na Slovensku až po plánovanie atentátov. V horizonte jedného až dvoch rokov nemožno vylúčiť ani priamu vojenskú operáciu testujúcu jednotu NATO, napríklad incident so „zelenými mužíčkami“ v Pobaltsku. Rusko síce teraz nemá voľné kapacity, no v Bielorusku a na severe buduje infraštruktúru pre budúci veľký konflikt s Európou. Jedinou cestou, ako tomu zabrániť, je investovať do vlastnej pripravenosti a vybudovať hrádzu, cez ktorú Rusko nedokáže prejsť.
