Rusko údajne plánuje útok na jeden z troch stredomorských štátov
Americké spravodajské služby mali európskych spojencov varovať pred možnou ruskou operáciou na juhu Európy. Ako možný cieľ sa spomínajú Francúzsko, Taliansko a Španielsko.
Kým sa Európska únia a NATO pri hrozbe ruských útokov na členský štát sústreďujú najmä na Pobaltie, Rusko sa podľa španielskeho denníka El Mundo snaží túto situáciu využiť. Moskva má s pomocou dronov zaútočiť na jeden z troch stredomorských štátov – Španielsko, Taliansko alebo Francúzsko. Informáciu má poskytnúť zdroj blízky litovskému ministerstvu obrany.
Ruské drony typu Gerbera by mali byť ukryté v kontajneroch na lodi. Ako upozorňuje španielsky denník, Rusko využíva aj to, že vo všetkých troch krajinách budú budúci rok voľby. Vo Francúzsku pôjde o kľúčové prezidentské voľby, ktoré môže vyhrať extrémna pravica na čele s Marine Le Pen, ktorá sa však minulý týždeň prekvapivo ohradila voči Rusku. El Mundo pripomína, že Litva dostala informácie krátko po ceste šéfa CIA Johna Ratcliffa do Moskvy.
Drony ukryté na lodi, útok z mora
Podľa informácií El Mundo by Rusko mohlo pri prípadnej operácii použiť drony Gerbera, ktoré by sa na miesto dostali ukryté v kontajneroch na obchodnej lodi. Zdroj blízky litovskému ministerstvu obrany denníku tvrdí, že ich vypustenie z mora by nebolo technicky mimoriadne náročné.
Gerbera je menší dron s rozpätím krídiel približne 2,5 metra, hmotnosťou do 18 kilogramov a podľa dostupných údajov môže doletieť približne 600 kilometrov. Z lode vzdialenej 200 až 300 kilometrov od pobrežia by sa tak podľa El Mundo mohol dostať k cieľu približne za hodinu a štvrť až dve hodiny.
Jeho cieľom pritom podľa denníka nemusí byť spôsobenie rozsiahlych škôd. Relatívne malá výbušná nálož môže stačiť na požiar, poškodenie zariadenia alebo dočasné uzavretie prístavu či letiska. Účinok prípadného útoku by tak mohol byť nielen vojenský, ale aj ekonomický a politický.
Britský analytik ruskej vojenskej stratégie Keir Giles upozorňuje, že vzdialenosť od ruských hraníc automaticky neznamená bezpečnosť. „Cieľ bude tam, kde sa nachádza najslabší bod Európy,“ povedal pre El Mundo. Podľa neho Moskva sleduje, kde môže jej operácia vyvolať najväčší efekt vzhľadom na úroveň protivzdušnej obrany, civilnej pripravenosti aj politickú situáciu.
Európski lídri hovoria o rastúcej hrozbe
To, že situácia je vážna, naznačujú aj výroky európskych lídrov za posledné týždne. O pripravovaných ruských hybridných útokoch na štáty podporujúce Ukrajinu hovoril aj americký prezident Donald Tusk a hybridnú hrozbu priznal aj Andrej Babiš. Český premiér konkrétne vyhlásil, že Česko čelí zo strany Ruska hybridnej vojne.
EÚ zatiaľ predĺžila sankcie proti Rusku, no zo zoznamu vyškrtla ruských oligarchov Michaila Fridmana a Ališera Usmanova po tlaku Slovenska a Francúzska. Slovensko presadzovalo vyškrtnutie prvého z menovaných, zatiaľ čo Francúzsko toho druhého.
Pri Usmanovovi malo Francúzsko hlasovať proti aj kvôli zadržanému francúzskemu občanovi v Azerbajdžane. Ten bol nakoniec po Usmanovovom vyškrtnutí zo zoznamu prepustený. Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev udelil milosť Francúzovi Martinovi Ryanovi deň po vyradení Usmanova zo sankčného zoznamu.
Okrem iného 50 krajín spolu s Európskou úniou vyzvalo počas zasadnutia OSN Rusko na prímerie na Ukrajine. Medzi signatármi bolo aj Slovensko.
