Opoziční poslanci opäť navrhujú zákon o preukazovaní pôvodu majetku
Poslanci Národnej rady SR z klubu Slovensko – Za ľudí opätovne predkladajú do parlamentu návrh zákona o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku. Cieľom je zaviesť účinný mechanizmus na preverovanie prípadov, keď existuje zásadný nepomer medzi oficiálnymi príjmami človeka a jeho majetkom, spotrebou či ďalšími výdavkami.
Preverovanie by podľa návrhu mala na starosti finančná správa. Návrh obsahuje aj poistky proti šikanóznym podnetom. Informovali o tom na tlačovej konferencii Veronika Remišová a Igor Dušenka (obaja Slovensko – Za ľudí).
Remišová si myslí, že kontrola majetkových pomerov verejných funkcionárov je v súčasnosti neúčinná. „Nie je to otázka, či ste v opozícii alebo v koalícii, pravice či ľavice. Je to otázka základnej spravodlivosti pre ľudí a rovnosti pred zákonom. Živnostník alebo podnikateľ musí finančnej správe preukázať každú jednu faktúru, každý bloček, každý príjem. Pri veľkých rybách, pri oligarchoch, pri zbrojároch, pri ľuďoch, ktorí sú ‚nacucnutí‘ na štátne peniaze, však žiadna kontrola neexistuje,“ skonštatovala.
Čím väčšiu moc a zodpovednosť človek od štátu dostane, tým väčšiu transparentnosť musí byť podľa Remišovej pripravený zniesť. Majetkové pomery a príjmy by mal podľa Dušenku preverovať správca dane buď z vlastnej iniciatívy, alebo na základe riadne podpísaného a kvalifikovaného podnetu.
Pri bežných prípadoch by sa malo konanie začať až vtedy, ak existuje dôvodné podozrenie, že rozdiel medzi deklarovanými príjmami a majetkom, spotrebou či ďalšími výdavkami presahuje 133 000 eur. Výnimkou by boli neobvyklé finančné operácie, napríklad výrazné hotovostné vklady alebo výbery. V takom prípade bude možné začať preverovanie aj pri nižšom rozdiele.
„Daňový úrad zašle danej osobe výzvu, aby zdokladovala, na základe čoho majetok, ktorý využíva, nadobudla. Ak to nedokáže preukázať, bude následne vyzvaná, aby predložila súpis majetku. Aby konanie nebolo šikanózne, do súpisu majetku sa nebudú vpisovať hnuteľné veci, ktorých nadobúdacia hodnota bola nižšia ako 4000 eur,“ vysvetlil Dušenka návrh.
Ak by sa preukázal rozdiel presahujúci zákonom stanovenú hranicu a osoba by pôvod príjmov nedokázala hodnoverne vysvetliť, správca dane by musel príjmy dodatočne zdaniť a uložiť penále. Podstatnou zmenou oproti dnešnému systému podľa Dušenku je, že návrh nestavia na komplikovanom zhabávaní majetku, ale na dodatočnom zdanení nepreukázaných príjmov.
Podobné mechanizmy podľa Dušenku existujú napríklad v Nemecku, Dánsku, Maďarsku, Českej republike, Bulharsku, Rumunsku či Španielsku.
