Slovensko je dvakrát viac závislé od zahraničných surovín ako priemer EÚ, varuje Lexmann
Slovenská ekonomika je závislá 44 percentami od materiálnych vstupov zo zahraničia, kým priemer Európskej únie predstavuje 22 percent. Slovensko je tak dvakrát viac závislé od kritických surovín a ďalších materiálnych vstupov do svojho hospodárstva, ako je priemer EÚ.
Informovala o tom vo štvrtok na brífingu europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) v súvislosti s rokovaním v Bruseli o konkurencieschopnosti, teda výkone ekonomiky. Táto závislosť podľa nej robí Slovensko extrémne zraniteľným práve pri globálnych turbulenciách.
„Pýtame sa, čo robí vláda pre to, aby sa táto zraniteľnosť nejakým spôsobom znížila. Máme nejakú stratégiu, máme nejaké priority? Nič nepočujeme. Samozrejme, Európska únia je schopná pomôcť takýmto krajinám, ktoré potrebujú znižovať závislosť, ale my potrebujeme vedieť, akým spôsobom, a to je už úloha našej vlády,“ povedala Lexmann.
Z fondu pre konkurencieschopnosť bude podľa europoslankyne veľká časť eurofondov môcť pomôcť európskym firmám, aby sa mohli presadiť na globálnych trhoch a zintenzívniť svoj výkon. „Toto je primárne úloha slovenskej vlády, aby sa zasadila za to, aby naše firmy mali možnosť efektívne čerpať z tohto fondu,“ uviedla Lexmann.
Momentálne sa podľa nej otvára revízia Green Dealu, s čím prišla Európska komisia, ale to nepomôže firmám ani ťažko skúšaným automobilkám. „Potrebujeme zrušiť zákaz spaľovacích motorov a potrebujeme nastaviť také kritériá pre automobilky, aby bola aj zelená politika posúvaná dopredu, ale na druhej strane, aby to nelikvidovalo naše hospodárstvo. Opäť, nevidíme, nepočujeme nič, akým spôsobom chce vláda pristúpiť k tomuto,“ dodala europoslankyňa.
Poslanec Národnej rady SR Rastislav Krátky (KDH) upozornil, že celá Európa otvára firmám dvere a slovenská vláda robí takú hospodársku politiku, ktorá firmy na Slovensku vyprevádza do zahraničia. „Máme 22 rokov neaktualizovanú surovinovú stratégiu na Slovensku, kým pre ostatné krajiny v Európe, ako je to Portugalsko, Fínsko alebo Švédsko, je to národná priorita. Potrebujeme začať robiť kroky, nielen sedieť pri stoloch, kde sa rokuje o peniazoch, ale mať aj vlastnú stratégiu a politické kroky na to, aby sme tie peniaze mohli čerpať a umiestniť,“ povedal.
Ministerstvo hospodárstva SR by preto podľa Krátkeho malo zriadiť aspoň analytický odbor surovinovej bezpečnosti a trhu.
