Americký kňaz Martin: Boh miluje aj LGBTQ+ ľudí. To je základné učenie cirkvi
Katolícka cirkev na Slovensku patrí pri témach sexuality, rodiny či LGBTQ+ ľudí medzi najkonzervatívnejšie hlasy vo verejnej debate. Vyjadrenia niektorých kňazov a cirkevných predstaviteľov pritom queer ľudia často vnímajú ako odmietavé či zraňujúce.
Aj v samotnej Katolíckej cirkvi však pôsobia kňazi, ktorí sa dlhodobo zastávajú LGBTQ+ veriacich a hovoria o tom, že ich cirkev nemá iba tolerovať, ale skutočne prijať. Jedným z najznámejších je americký jezuita James Martin.
Patrí medzi najvýraznejšie katolícke hlasy v Spojených štátoch. Je kňazom, autorom viacerých kníh a editorom jezuitského magazínu America. Založil tiež projekt Outreach, ktorý sa venuje LGBTQ+ katolíkom. Jednou z jeho najznámejších kníh je Building a Bridge, v ktorej píše o vzťahu medzi Katolíckou cirkvou a LGBTQ+ komunitou.
Opakovane sa stretol aj s pápežom Františkom a v septembri 2025 ho na súkromnej audiencii prijal aj pápež Lev XIV. „Najzákladnejším učením cirkvi je, že Boh každého človeka stvoril a každého miluje. A to zahŕňa aj LGBTQ+ ľudí,“ hovorí Martin.
V rozhovore hovorí o tom, čo dnes znamená byť dobrým kresťanom, prečo sa mladí ľudia vzďaľujú od cirkvi, kde je Boh počas vojen a utrpenia či prečo by podľa neho kňazi nemali hovoriť ľuďom, koho majú voliť.
Martin zdôrazňuje, že byť dobrým kresťanom znamená nasledovať Ježiša tak, ako k tomu pozýval svojich učeníkov pred 2 000 rokmi a ako k tomu pozýva dnes. „Znamená to žiť život naplnený láskou, milosrdenstvom a súcitom,“ hovorí.
Na otázku, či sa význam dobrého kresťana mení vo svete, kde sa náboženstvo používa skôr na rozdeľovanie ľudí, odpovedá, že rozdelenie bolo vždy niečím, čomu museli kresťania čeliť. Pripomína prvé storočia cirkvi, prenasledovanie kresťanov v Rímskej ríši aj nezhody medzi svätým Petrom a svätým Pavlom. „Ako sme sa však naučili z Druhého vatikánskeho koncilu, cirkev neodmieta nič z toho, čo je pravdivé v týchto denomináciách a náboženstvách,“ uvádza.
Prečo je pre kresťanov niekedy ťažké počúvať ľudí s odlišnými názormi? Podľa Martina pre rovnaký dôvod, prečo je to ťažké pre kohokoľvek. „Nikto si nechce pripustiť, že sa mýli. Je to jednoducho súčasť našej nedokonalej ľudskej prirodzenosti.“
Ako môže Katolícka cirkev osloviť mladých ľudí, ktorí sa cítia vzdialení od cirkvi? „Tak, že bude robiť to, čo robil Ježiš: stretávať ich tam, kde sú. Ježiš nesedel vo svojom rodnom Nazarete a nečakal, kým za ním ľudia prídu,“ hovorí Martin.
V rozhovore sa venuje aj téme, ako cirkev reaguje na LGBTQ+ ľudí, ktorí sa cítia jej slovami zranení alebo odmietnutí. „Najzákladnejším učením cirkvi je, že Boh každého človeka stvoril a každého miluje. A to zahŕňa aj LGBTQ+ ľudí. Ak sú pokrstenými katolíkmi, sú zároveň súčasťou cirkvi,“ zdôrazňuje.
Pripomína, že katechizmus vyzýva prijímať LGBTQ+ ľudí s „úctou, súcitom a jemnocitom“. „Ježiš neustále vyhľadával ľudí, ktorí sa cítili byť na okraji spoločnosti. A kto je dnes v cirkvi viac na okraji než LGBTQ+ ľudia?“ pýta sa.
Martin tiež hovorí, že prvým krokom musí byť, aby sa cirkev postavila proti akémukoľvek násiliu páchanému na LGBTQ+ ľuďoch. „Ako by sme proti tomu mohli nevystúpiť?“
Akú úlohu by mali mať kňazi, keď hovoria o politike? Podľa Martina by kňazi vôbec nemali byť politickí. „Nemali by hovoriť: ‚Voľte túto alebo tamtú stranu‘ alebo ‚voľte tohto či tamtoho politika‘. To nie je našou úlohou a navyše to iba rozdeľuje spoločenstvá,“ uvádza.
Na otázku, kde je Boh, keď trpia nevinní ľudia, odpovedá, že na to neexistuje uspokojivá odpoveď. „Nie je možné povedať matke trpiaceho dieťaťa: ‚Dovoľte mi vysvetliť vám, prečo sa to deje.‘“ Pripomína však, že aj samotný Ježiš trpel, a to nielen na kríži. „Vedomie, že nám Ježiš rozumie, môže byť veľkou útechou,“ hovorí.
