Vučič odstúpil z postu prezidenta. Chce sa vrátiť ako premiér
Srbský prezident Aleksandar Vučič v nedeľu večer v príhovore vysielanom stanicou RTS oznámil, že odstúpil zo svojej funkcie, ktorú zastával v rokoch 2017 – 2026, aby mohol kandidovať na post premiéra v predčasných parlamentných voľbách vypísaných na 25. októbra.
Jeho odchod prichádza po takmer dvoch rokoch protivládnych protestov a krátko pred predčasnými parlamentnými voľbami.
Prezidentské právomoci dočasne prevezme predsedníčka parlamentu Ana Brnabičová.
Ekonomické úspechy Vučiča
Po oznámení svojej rezignácie 56-ročný Vučič zhodnotil úspechy dosiahnuté v uplynulých rokoch. Vyjadril hrdosť na výrazný rast hrubého domáceho produktu a bezprecedentné rozšírenie cestnej siete počas svojho pôsobenia vo funkcii. Dodal, že jeho cieľom naďalej zostáva zachovanie mieru a stability.
Ďalej poznamenal, že hospodársky rozvoj zostane v nadchádzajúcom období najvyššou prioritou. Zdôraznil, že Srbsko musí pokračovať v ceste európskej integrácie, no zároveň nesmie pretrhať väzby so svojimi tradičnými partnermi na východe.
Verejný dlh a nové továrne
„Keď som sa stal premiérom (27. apríla 2014, pozn. TASR), miera verejného dlhu dosahovala 77 percent. Dnes je Srbsko vďaka vám – váženým občanom Srbska – krajinou s nízkym dlhom; úroveň jeho zadlženia predstavuje polovicu dlhu najrozvinutejších krajín Európskej únie,“ uviedol Vučič. Poukázal na to, že verejný dlh Srbska predstavuje 43 percent hrubého domáceho produktu, zatiaľ čo priemer v Európskej únii je 84,85 percenta.
Vučič sa pochválil, že za jeho pôsobenia v Srbsku otvorili viac než 300 tovární a výrobných prevádzok, či už zahraničných alebo domácich.
Milosti a výzvy vo funkcii prezidenta
„Slúžil som verne, čestne a poctivo,“ povedal Vučič. Počas jeho pôsobenia čelilo Srbsko viacerým vážnym výzvam vrátane pandémie ochorenia COVID-19 a vojny na Ukrajine. Oznámil tiež, že v posledný deň vo funkcii rozhodol o amnestii a milosti pre 49 osôb. Pripomenul, že do konca decembra treba v súlade s ústavou usporiadať prezidentské voľby, alebo aspoň ich prvé kolo.
Vučič zdôraznil, že pokusy o rozvrátenie krajiny ho hlboko zasiahli. Poďakoval sa „odvážnym ľuďom Srbska“, ktorí sa postavili na odpor a povedali „nie, nevzdáme sa svojej vlasti; nie, nevzdáme sa nášho Srbska“. „Nikdy nezabudnem na to, aké to bolo ťažké, ani na silu a odvahu, ktorú ste museli v týchto náročných časoch prejaviť,“ konštatoval Vučič.
Politická kariéra od 90. rokov
Vučič do politiky vstúpil už v 90. rokoch. V roku 1993 sa stal poslancom za Srbskú radikálnu stranu (SRS) a v rokoch 1998 – 2000 pôsobil ako minister informácií vo vláde Slobodana Miloševiča. Neskôr sa od radikálov odklonil a v roku 2008 spoluzaložil Srbskú pokrokovú stranu (SPS).
Jeho odstúpenie prichádza po takmer dvoch rokoch rozsiahlych protivládnych protestov. Tie sa začali po zrútení sa prístrešku na železničnej stanici v Novom Sade v novembri 2024, pri ktorom zahynulo 16 ľudí. Z pôvodne študentských protestov sa postupne stalo rozsiahle hnutie namierené proti vláde a korupcii. Tieto demonštrácie patria medzi najväčšie v Srbsku od pádu režimu Slobodana Miloševiča v roku 2000.
Medzinárodné vzťahy Srbska
Protestujúci požadovali okrem iného predčasné parlamentné voľby. Vučič už v júni oznámil, že z funkcie prezidenta odstúpi, a v polovici septembra potvrdil, že rezignuje 27. septembra.
Vučičov na prvý pohľad nevyhranený kurz je vidieť aj v zahraničnej politike. Srbsko usiluje o členstvo v Európskej únii, zároveň však udržiava úzke vzťahy s Ruskom a Čínou. Po invázii ruských síl na Ukrajinu vo februári 2022 sa Belehrad nepripojil k západným sankciám proti Moskve, opakovane však podporil územnú celistvosť Ukrajiny a v júli Vučič navštívil Kyjev. V sobotu zároveň uviedol, že Srbsko chce predĺžiť zmluvu s Ruskom o dodávkach zemného plynu.
Nádeje na návrat v nových voľbách
Pre Vučiča je typické, že sa snaží udržiavať vzťahy s viacerými mocnosťami naraz. Dlhodobo vystupuje ako politik, ktorý dokáže rokovať s Bruselom, Moskvou, Pekingom aj Washingtonom. Tento prístup mu umožňuje manévrovať medzi integračnými ambíciami Srbska a strategickými, energetickými a politickými väzbami na Rusko a Čínu.
Vučič udržiava blízke vzťahy aj so slovenským premiérom Robertom Ficom, pričom obaja politici si dlhodobo vyjadrujú vzájomnú politickú podporu. Fico tiež Vučiča podporil počas protivládnych protestov v Srbsku a kritizuje EÚ za „dvojaký meter“ a znevýhodňovanie Belehradu pri posudzovaní kandidátskych krajín v procese ich pristúpenia k Únii.
Vučičovo odstúpenie prichádza v čase pokračujúceho politického konfliktu medzi vládou a študentským protestným hnutím. Parlamentné voľby rozhodnú o novom zložení Národného zhromaždenia a vytvoria priestor pre jeho snahu vrátiť sa do čela výkonnej moci ako premiér.
