Nováčikovia v EÚ bez práva veta? Brusel chystá poistky proti maďarskému scenáru
Európska únia zrýchľuje rozširovanie a po prvýkrát ponúkne najsľubnejším kandidátom jasné termíny a harmonogramy. Zároveň pripravuje mechanizmy, ktoré majú zabrániť zopakovaniu „maďarského scenára“.
Podľa vysokopostavených predstaviteľov Európskej komisie Brusel finalizuje cielené harmonogramy pre Čiernu Horu, Ukrajinu, Moldavsko a Albánsko. Kandidáti po prvýkrát dostanú presné informácie o tom, kedy a za akých podmienok formálne uzavrú kľúčové reformné bloky, takzvané vyjednávacie klastre. Ak splnia svoje „domáce úlohy“, Únia sa zaväzuje, že ich prijme a ponúkne im orientačné časové osi.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá osobne navštevuje Balkán, tento prístup avizovala už v správe o stave Únie, keď sľúbila masívnu podporu krajinám s najväčším pokrokom. Zoznam zostane prísne selektívny. Na podobné výsady si musia počkať Kosovo, Severné Macedónsko či Bosna a Hercegovina. Mimo hry sú Gruzínsko, Turecko a Srbsko, ktorých prihlášky uviazli pre obavy z úpadku demokracie a právneho štátu.
Lídri členských štátov, najmä z Francúzska, Nemecka či Holandska, sú pri predstave prijímania nových krajín opatrní. Dôvodom je frustrácia z krokov maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý opakovane využil právo veta na blokovanie sankcií voči Rusku či finančnej pomoci Ukrajine, kým mu Brusel nezmrazil vyše 10 miliárd eur z eurofondov.
Nová eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kos je nekompromisná. „Ak bude nový členský štát dodržiavať pravidlá, nič sa nestane. Ak ich však poruší, poistky budú tvrdo hrýzť. Presne takýto systém práve budujeme,“ uviedla v Luxemburgu pri otváraní prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom.
Záchranné brzdy, ktoré Komisia konzultuje s členskými štátmi, môžu zahŕňať prechodné obdobia, počas ktorých nováčikovia nezískajú okamžite všetky členské práva vrátane práva veta. Pokusným králikom bude Čierna Hora, ktorá má reálnu šancu stať sa prvým novým členom od vstupu Chorvátska v roku 2013. Podľa Kosovej práve jej prístupová zmluva zadefinuje model, ako zabezpečiť poslušnosť nováčikov aj päť, desať či pätnásť rokov po vstupe. Čiernohorský premiér Milojko Spajić avizoval, že jeho krajina sa prísnym mechanizmom brániť nebude, ak budú pravidlá jasné a predvídateľné.
EÚ pripravuje aj stratégiu postupného začleňovania. Krajiny by získavali prístup k ekonomickým benefitom či spoločným projektom postupne, ako odmenu za čiastkové reformy, a nemuseli by čakať na definitívny vstup. Fázovanú integráciu podporujú nemecký kancelár Friedrich Merz aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Témou októbrového samitu lídrov EÚ budú rozširovanie, vnútorné reformy, rozpočet vo výške dvoch biliónov eur, migrácia a európska obranná pripravenosť. Brusel sa obracia aj ku Kanade. Predsedníčka Komisie von der Leyenová navrhla udeliť Kanade štatút prvého „pridruženého člena“ EÚ. Predseda Európskej rady António Costa tento krok obhajuje snahou o spoluprácu v oblasti obrany, umelej inteligencie a ochrany demokracie. Októbrový samit v Montreale má položiť základy tomuto spojenectvu.
Islanďania v referende tesne, ale jasne odmietli návrat k prístupovým rokovaniam. Kým pre chudobnejšie štáty na východnej hranici je EÚ synonymom bezpečnosti a prosperity, pre Island, zakladajúceho člena NATO s výhodami členstva v Európskom hospodárskom priestore, to neplatí. Islanďania si spočítali, že vzdanie sa suverenity a kontroly nad lukratívnymi rybolovnými vodami im za to nestojí.
Islandské „nie“ pripomína, že Únia nemôže svoju atraktivitu brať ako samozrejmosť. Ak chce prosperovať, musí dokázať, že jej nový prístup k rozširovaniu – kombinácia ekonomických výhod a nekompromisných pravidiel – bude fungovať v praxi, a nielen na papieri.
