Odsúdiť musíme aj útoky Hamasu, aj konanie izraelskej vlády voči palestínskym civilistom
Izraelsko-palestínsky konflikt vyvoláva v posledných mesiacoch aj na Slovensku mimoriadne vyostrenú diskusiu. Namiesto vecného rozhovoru sa z nej stáva súboj táborov, kde má každý už vopred jasno a nikto nikoho nepočúva.
Ako členka Delegácie Európskeho parlamentu pre Palestínu som chcela hlbšie navnímať realitu v regióne na vlastné oči, nielen cez titulky v médiách. U nás si totiž agendu okolo tohto konfliktu preberajú extrémisti na oboch stranách politického spektra.
Vakuum, ktoré sme si v obave zo znepriatelenia jednej zo strán vytvorili, slúži aj našim neonáckom. Nemusíme však podporovať teroristický Hamas, keď požadujeme, aby izraelská vláda na terorizmus nereagovala spôsobom, ktorý porušuje medzinárodné humanitárne právo.
V Izraeli som videla traumu, ktorá sa za roky teroristických útokov naakumulovala a od októbra 2023 sa ešte väčšmi prehlbuje. Išlo o najväčší masaker Židov od holokaustu. Naša solidarita s obeťami musí byť zrejmá.
No to, čo som videla na palestínskych územiach, ma utvrdilo v tom, že ochrana základných ľudských práv nesmie byť otázkou politického tábora. Na Západnom brehu, v Jeruzaleme, v Hebrone a v Betleheme som videla, ako súčasná izraelská vláda systematicky obmedzuje ľudské práva na okupovaných územiach, blokuje prístup k vode a humanitárnej pomoci a umožňuje rozširovanie osídlení.
V dedine Susiya som obedovala s rodinou, ktorá čelila opakovaným demoláciám svojho domu. Počas obeda sa ozvala streľba. Pre nás to bol šok, pre nich bežná realita. V štvrti Silwan vo východnom Jeruzaleme som sa stretla s mužom, ktorému úrady pred rokom zbúrali dom.
V nemocnici Augusta Victoria robia jedinú detskú dialýzu a jedinú rádioterapiu pre onkologických pacientov na celom palestínskom území. Lekárov necháva hraničná polícia bez dôvodu čakať na checkpointoch, aj keď im na operačnej sále niekto bojuje o život.
V Gaze podľa OSN zomrelo vyše 75-tisíc ľudí. Svedectvá bývalých vojakov, novinárov a politikov z Izraela mi potvrdili, že vojaci dostávajú rozkazy chodiť Palestínčanom náhodne prehliadať domy a zastrašovať ich.
Kritika politiky izraelskej vlády sa nesmie stať kritikou izraelského ľudu. V Hebrone som sa rozprávala s bývalými izraelskými vojakmi z organizácie Breaking the Silence, ktorí tvrdia, že Netanyahuova vláda predstavuje pre krajinu najväčšie bezpečnostné riziko.
Postaviť sa za práva Palestínčanov neznamená odsúdiť Izrael ako národ ani spochybniť právo Izraela na existenciu. Ak niekto zneužije túto tému na podnecovanie antisemitizmu, nemá to s ochranou ľudských práv nič spoločné.
Ako politička hovorím jasne: ak nám majú voliči veriť, nemôžeme si vyberať, kde medzinárodné právo uplatňovať budeme a kde nie. Ani to, ktoré ľudské práva platia na tých a ktoré na iných.
