Vláda sa dokáže obhájiť už iba strachom z vojny. Robert Fico vyšiel z tejto krízy prvýkrát slabší
Prezident oficiálne odvolal Tomáša Tarabu. Jeho ministerstvo bude zatiaľ spravovať Robert Fico.
Premiér v tejto koaličnej dráme nedosiahol nič. Nezachránil Tomáša Tarabu, nepotupil Andreja Danka, ani neposilnil Smer. Načo to potom vlastne celé robil?
Za takmer deväť rokov písania o slovenskej politike zažil autor šesť vlád, no žiadnu, ktorá by vládla celé štyri roky. Tretiu Ficovu na jar 2018 položila vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a zvyšné dva roky to za Fica vzal Peter Pellegrini.
Po nich prišlo trojročné matovičovsko-hegerovské trápenie zakončené pár mesiacmi úradníckej vlády Ľudovíta Ódora. Zdá sa však, že štvrtá vláda Roberta Fica nepôjde v šľapajach tretej. Prvýkrát od marca 2016 by sme mohli mať vládu, ktorá dovládne.
Fico nedosiahol nič
Kontúry toho, ako koaličná kríza dopadne, sa začali rysovať už v Prezidentskom paláci po odvolaní Tomáša Tarabu. Bývalý minister vyhlásil, že s Ficom má korektné vzťahy, stojí za ním a určite proti nemu v parlamente nepôjde.
Ak sa Tarabovi nepodarí zložiť blokačnú menšinu, jeho váha výrazne klesne a namiesto taktického doťahovania sa s premiérom bude ako aktívny poslanec iba aktívne otravovať Andreja Danka.
„Predseda Smeru a predseda vlády Robert Fico je rovnako pripravený v spolupráci s vedením SNS doriešiť personálne obsadenie ministra životného prostredia nominantom tejto strany,“ oznámil Smer v statuse. Ak sa to naplní, bude to ešte väčší Dankov úspech ako odvolanie Tarabu.
Fico, naopak, nedosiahol nič. Nezachránil Tarabu, nepotupil Danka, ani neposilnil Smer. Možno iba podcenil Dankovo odhodlanie zbaviť sa ministra životného prostredia.
Hádam ani šéf národniarov nečakal, že mu to vyjde takto náramne. Už to nie je len smiešny kapitán, ale niekto, kto by si zaslúžil aj čosi ako rešpekt. Dokonca aj od Fica, lebo sa ho nezľakol.
Smer sa síce naďalej tvári, že hrozba predčasných volieb platí, keď v statuse opäť spomínal „štandardné ústavné riešenia“, ktoré uprednostní pred provizóriami a menšinovými experimentmi, no už to naozaj vyzerá ako plané strašenie.
Danka dokonca nekarhajú ani za porušenie koaličnej zmluvy. Hlasovanie s opozíciou status alibisticky odbil poznámkou, že „verejnosť je dostatočne rozumná, aby pochopila, čo v utorok večer predseda SNS A. Danko v NR SR urobil“.
Obhájiť sa dokážu len vojnou
„Slovensko potrebuje stabilnú vládu schopnú rozhodovať, aj keby mala stáť len na tesnej parlamentnej väčšine,“ tvrdí Smer. Takto pred dvoma rokmi Robert Fico ešte tvrdil, že „so 76 poslancami sa dlhodobo vládnuť nedá“.
Smer sa týmto v skutočnosti priznáva, že okrem schválenia rozpočtu už nemá štvrtá Ficova vláda žiadne ambície. Preto nepotrebuje poslancov a stačí jej tesná väčšina.
A opäť museli spomenúť možnosť vojenského konfliktu. Svoju existenciu už nevedia obhájiť inak. Ak sa musíte odvolávať v tejto situácii na vojnu, je to známka toho, ako málo dokáže Smer ponúknuť. Fico prosto priznal porážku, spočítal si straty a rozhodol sa hrať to na zodpovednosť.
Čo vlastne Smer získal?
Je teoreticky možné, že len vyčkáva s témou predčasných volieb na vhodnejšiu príležitosť. Tá by prišla, ak by sa nepodarilo zostaviť alebo prijať rozpočet. Vláda, ktorá nedokáže schváliť rozpočet, prosto stráca nárok na existenciu.
„Buď máte predčasné voľby, alebo nejaké ďalšie pokračovanie,“ zhodnotil ešte pred rozhodnutím predsedníctva Smeru minister pôdohospodárstva Richard Takáč.
Čo vlastne získal? Možno Tarabu, ale ak sa s ním Fico skutočne dohodol, dalo sa to urobiť aj skôr a bez tejto drámy. Dovolávanie sa zodpovednosti a stability neznie ako štátnický krok najsilnejšej a najsúdržnejšej koaličnej strany, ale ako ústupok z nevyhnutnosti.
Možno sa okolnosti ešte zmenia, napríklad ak sa Fico s Dankom nedohodne na novom ministrovi. Dovtedy však môžeme túto koaličnú krízu považovať za zbytočnú. Vôbec sa nemusela udiať. Historická je zatiaľ jedine tým, že je prvou, z ktorej vyšiel Robert Fico slabší.
