Európu zachvátilo rekordné horúce leto. Polovica kontinentu zápasila s nebezpečným tepelným stresom
Horúčavy s pocitovou teplotou nad 38 stupňov sužovali rekordnú časť Európy. Leto 2026 prinieslo extrémny tepelný stres a dramatický nárast úmrtí súvisiacich s počasím. Rekordných 52 percent územia Európy bolo tento rok počas mimoriadne horúceho leta vystavených intenzívnemu tepelnému stresu, uviedla v piatok klimatická služba Európskej únie Copernicus.
Európa, ktorá je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete, čelila pod vplyvom klimatických zmien neúprosnej sérii vĺn horúčav. Tie začali nezvyčajne skoro, už na jar, pričom prekonávali teplotné rekordy a spôsobili desaťtisíce nadmerných úmrtí.
„Jednou z vecí, ktoré sú na roku 2026 výnimočné, je, že horúčavy boli pozoruhodné nielen svojou intenzitou, ale aj geografickým rozsahom,“ uviedla Samantha Burgessová, zástupkyňa riaditeľa služby pre zmenu klímy v Európskom centre pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF), ktoré program Copernicus prevádzkuje. Pre kontinent išlo o tretie najteplejšie leto v histórii meraní a vôbec najteplejšie pre západnú Európu, pričom viaceré krajiny hlásili historické teplotné maximá.
Tepelný stres zasiahol väčšinu Európy
Burgessová na brífingu pre médiá spresnila, že štyri z desiatich najsilnejších vĺn horúčav v Európe sa odohrali len počas uplynulého leta. Najzávažnejšou zaznamenanou vlnou horúčav však naďalej zostáva august 2003.
Podľa údajov služby Copernicus bolo 52 percent Európy vystavených „veľmi silnému“ tepelnému stresu – teda podmienkam, kedy pocitová teplota presahuje 38 stupňov Celzia. Približne 80 percent kontinentu zažilo „silný“ tepelný stres s pocitovou teplotou nad 32 stupňov, pričom do konca sezóny takýto stav trval rekordných 41 dní.
Tepelný stres nastáva, keď sú prirodzené chladiace systémy tela preťažené, čo potom spôsobuje symptómy od závratov a bolestí hlavy až po zlyhanie orgánov a smrť.
Hlavná príčina úmrtí
„Leto 2026 ukázalo, že tepelný stres je čoraz rozšírenejší a vytrvalejší,“ povedala Burgessová a poznamenala, že išlo o hlavnú príčinu úmrtnosti spojenej s počasím na celom svete.
Letné obdobie sa vyznačovalo aj suchom, ktoré viedlo k najnižším prietokom riek od začiatku meraní v roku 1992. Podľa služby Copernicus to narušilo nákladnú dopravu a vytvorilo tlak na zavlažovanie, chladenie jadrových reaktorov a vodné elektrárne. Výskyt sucha v Európe za posledných 45 rokov neustále narastá. Do konca augusta zasiahlo takmer polovicu územia kontinentu.
„To je jedna z definujúcich charakteristík tohtoročného leta – nešlo o jediný rekord. Podstatný bol spôsob, akým sa v klimatickom systéme objavilo viacero rekordov súčasne,“ uzavrela Burgessová.
