Slovensko patrí medzi deväť krajín, kde sa majetkové nožnice privierajú
Slovensko sa ocitlo v klube deviatich krajín sveta, v ktorých sa podiel majetku najbohatšej desatiny obyvateľstva za posledných 20 rokov zmenšil. Vyplýva to zo správy Global Wealth Report od spoločnosti Allianz. Na prvý pohľad ide o pozitívnu správu, že bežní Slováci bohatnú. Pri bližšom pohľade však výsledok naznačuje skôr to, že majetok ostatných skupín rástol rýchlejšie, nie že by najbohatší Slováci chudobneli.
Allianz sleduje čistý finančný majetok – vklady, cenné papiere, poistné a penzijné aktíva mínus dlhy. Hodnotu nehnuteľností nezahŕňa. Práve to je pri interpretácii kľúčové, keďže slovenské domácnosti držia veľkú časť bohatstva v nehnuteľnostiach.
Ekonómovia: nejde o chudobnenie milionárov
Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce uviedol, že z poklesu podielu top 10 % priamo nevyplýva, že slovenskí milionári schudobneli. Znamená to len, že finančná pozícia ostatných skupín sa vyvíjala relatívne priaznivejšie. Pripomenul, že Allianz meria iba čisté finančné aktíva a nezarátava nehnuteľnosti, ktoré tvoria veľkú časť bohatstva slovenských domácností. Podľa štúdie Eurofoundu z roku 2025 tvoria nehnuteľnosti v skupine 20 % najmenej majetných na Slovensku až 75,9 % hrubých aktív, oproti 45,4 % vo Francúzsku. Gini index celkového čistého majetku je na Slovensku 0,51, čo je najnižšia hodnota spomedzi 22 skúmaných krajín EÚ, oproti 0,73 v Nemecku.
Pavel Škriniar z Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave vidí za vývojom príbeh, že ostatné skupiny obyvateľstva dobiehali bohatších rýchlejšie. Za rastom objemu finančného majetku stredných vrstiev stojí rast reálnych príjmov a pozitívny vývoj na finančných trhoch.
Marián Kočiš zo Slovenskej sporiteľne upozornil, že najbohatších desať percent nemožno automaticky stotožňovať s milionármi. Ide o oveľa širšiu skupinu domácností. Výsledok podľa neho hovorí o postupnom vyrovnávaní rozdelenia finančného majetku. Slovensko má podľa neho relatívne rovnomerne rozdelené bohatstvo, no stále pomerne malý finančný koláč.
Ján Košč z Konfederácie odborových zväzov zdôraznil, že pri interpretácii treba byť opatrný. Majetková nerovnosť sa meria podstatne ťažšie ako príjmová, problémom je zachytenie úplného vrcholu distribúcie. Výsledok by preto vnímal skôr ako indikáciu trendu než ako presné zmeranie nerovnosti.
Rovnostárske dedičstvo aj slabý kapitálový trh
Marián Búlik z OVB Allfinanz Slovensko pripomenul, že Slovensko má dlhodobo jednu z najrovnomernejších distribúcií príjmov v Európe. Giniho koeficient disponibilných príjmov dosahoval v roku 2024 na Slovensku 21,7 bodu oproti priemeru EÚ 29,4, čo bola najnižšia hodnota v Únii. Ide o historické dedičstvo, keď socialistické Československo malo minimalizované mzdové rozdiely. V roku 1988 bol Giniho koeficient príjmov na úrovni 19,5. Búlik tiež uviedol, že priemerná mesačná mzda vzrástla z približne 573 eur v roku 2005 na 1 620 eur v roku 2025, pričom nezamestnanosť klesla z približne 16 % na 5,4 %. Silným faktorom je aj druhý dôchodkový pilier, v ktorom bol k 11. septembru 2026 majetok takmer 22 miliárd eur.
Búlik však upozornil aj na menej pozitívne vysvetlenie. Slovensko je rovnostárske aj preto, že sa mu slabo darí vytvárať nové veľké podnikateľské majetky. Slovensko nemá spolu s Rumunskom ani jednu firmu v miliardovej hodnote, kým Bulharsko má takúto jednu firmu.
Dominik Hapl z Across Private Investments uviedol, že za poklesom podielu najbohatších stojí aj to, že státisíce Slovákov si v 90. rokoch odkúpili štátne a družstevné byty za symbolické ceny. Slovensko má dnes vyše 90 % mieru vlastnenia nehnuteľností. Negatívnou stránkou je, že majetok bežných Slovákov nie je v peniazoch, ale v nehnuteľnostiach. Likvidita domácností je nízka a Slovensko patrí medzi krajiny regionálne najviac zaťažené dlhom domácností v pomere k ich finančným aktívam.
Ondrej Greguš z XTB doplnil, že nižšia majetková koncentrácia automaticky neznamená vysokú životnú úroveň. Slovensko môže mať majetok rozdelený relatívne rovnomerne, ale domácnosti ho môžu mať v absolútnom vyjadrení menej než v bohatších krajinách.
