Tridsať rokov sa v škole nebála, dnes má študenta, ktorý jej naháňa strach. Ako štát chráni školy
Andrea učí už viac ako 30 rokov. Svojich študentov pozná veľmi dobre – učí jazyky a hodiny vedie tak, aby jej zverenci čo najviac rozprávali. Aj vďaka tomu s nimi dokáže nadviazať vzťah a zistiť, čo majú radi a ako premýšľajú. Triedy a školské chodby sú jej prirodzeným prostredím. Dlhé desaťročia jej však ani nenapadlo, že by mala prah školy prekračovať so strachom.
Prvýkrát sa nad tým zamyslela pred šiestimi rokmi, keď čítala o útoku bývalého študenta na gymnáziu vo Vrútkach, pri ktorom zomrel zástupca riaditeľky školy. Ani to však neotriaslo jej presvedčením, že školské triedy sú bezpečné. Zlom nastal po vlaňajšom násilnom incidente v Spišskej Starej Vsi. Začala si viac všímať svojich študentov, rôzne malé náznaky. Dnes priznáva, že má dokonca jedného žiaka, ktorý jej vyslovene naháňa strach.
„Jeho správanie si všimli viacerí pedagógovia, no na mojich hodinách sa veľmi jednoznačne ukázalo, že ho fascinuje násilie. Rozhodla som sa, že sa o tom porozprávam s vedením,“ priznáva. Dostala ubezpečenie, že škola situáciu sleduje a chlapca rieši aj s políciou. Zlý pocit však v Andrei zostáva. Najmä preto, lebo nevidí, že by škola prijala opatrenia. Nevšimla si ani žiadnu zmenu na študentovi.
Do redakcie sa ozvali aj viacerí učitelia, ktorými udalosť v Staškove, pri ktorej len 13-ročný žiak zavraždil spolužiačku a učiteľku a ďalšiu zranil, hlboko otriasla. Jedným dychom však dodávajú, že vo vlastnej škole strach nemajú. Hovoria o tom, že systém, ktorý si v škole vytvorili, im pomáha podchytiť aj rôzne odchýlky v správaní. Polícia navyše potvrdila, že školy po útoku v Staškove častejšie začali hlásiť polícii rôzne incidenty – slovné, ale aj fyzické napadnutia. Vo viac ako dvoch tretinách prípadov bola páchateľom osoba mladšia ako 15 rokov.
Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov, ktorý je zároveň psychoterapeutom a psychológom, hovorí, že strach, aký má Andrea, vôbec nie je u učiteľov výnimkou. „Ako krajina sa aktuálne nachádzame v kríze, pred tým si nesmieme zatvárať oči. Toto nie je bežný stav. Sme po tretej násilnej udalosti za posledné roky a minulý týždeň sa objavili minimálne ďalšie dva incidenty, keď niekto ohrozoval žiakov,“ vymenúva Križo a dodáva, že kľúčové teraz je, aby sa deeskalovalo napätie a aby sa veci upokojili.
Po útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi v januári 2025 minister vnútra Matúš Šutaj Eštok predstavil zámer zaviesť na školách inteligentné kamerové systémy napojené na centrálny monitoring, ktoré majú pomôcť skôr odhaliť rizikové situácie a urýchliť zásah polície. Dodnes ich však má len desať škôl. Ministerstvo uviedlo, že pripravuje rozšírenie projektu na 100 škôl.
Viacerí odborníci však význam kamerových systémov v školách spochybňujú. Podľa bezpečnostného analytika Martina Královiča z bezpečnostnej firmy SafetyCrew kamery či iné technické zabezpečenie s bezpečnosťou nepomôžu. „Kamery sú možno vizuálne pekné, som si však takmer istý, že aj keby ich škola v Staškove mala, k útoku by prišlo aj tak,“ povedal v rozhovore. Riešenie vidí v lepších programoch na deradikalizáciu mládeže či lepšie vzdelávanie pedagógov.
Podobne to vidí aj riaditeľ Úradu prevencie kriminality Jozef Halcin. „Potrebujeme, aby školy, rodiny, polícia, poradenské a psychologické služby, sociálna oblasť, zdravotníctvo, samosprávy a ďalší odborníci dokázali pri závažných prípadoch spolupracovať a zdieľať potrebné informácie,“ tvrdí. Práve toto má riešiť návrh zákona o deradikalizácii, ktorý je momentálne v parlamente.
Podľa prieskumu z roku 2023 bolo s fyzickou bezpečnosťou v škole spokojných alebo veľmi spokojných 82,8 percenta učiteľov. Takmer každý šiesty učiteľ – 17,2 percenta – však uviedol, že s fyzickou bezpečnosťou spokojný nebol. Bolo to ešte pred útokom v Spišskej Starej Vsi, kde prišla o život učiteľka a gymnazistka.
Andrea priznáva, že sa už teší do dôchodku. Učiteľstvo je podľa nej veľmi náročná práca, no mnohí ho podceňujú. „Kedysi bol učiteľ obrovská autorita pre žiakov aj pre rodičov, dnes je to úplne inak,“ krúti hlavou šesťdesiatnička. Myslí si pritom, že agresivita má pomerne jasné korene: medzi tými, ktorí by mali ísť príkladom a na sociálnych sieťach.
Zlá celospoločenská situácia je podľa Križa veľmi dôležitým faktorom. „Nechcem politizovať, ale ako psychológ to musím povedať: ak v spoločnosti prestanú platiť pravidlá, ak spoločnosť vidí, že sa tu hrubo porušujú zákony a ľudia vidia nespravodlivosť a krivdu, do toho vstupuje ekonomická situácia krajiny a neustále konflikty medzi politikmi či verejne činnými osobami, výrazne to vplýva nielen priamo na deti, ale aj na dospelých,“ vysvetľuje. „Deti sú len lakmusovým papierikom ukazujúcim, že sa v spoločnosti niečo deje,“ uzatvára.
