Vymenili podnájom v Bratislave za exotický ostrov: Nemocnice sú ako päťhviezdičkové hotely
Silvia s manželom Lukášom a synom Sebastiánom žijú takmer dva roky na thajskom ostrove Koh Samui. Z bratislavského podnájmu sa presťahovali tisíce kilometrov ďaleko po dvoch krátkych návštevách Thajska.
„Keď sme začali ochutnávať miestnu kuchyňu a spoznávať domácich, pochopili sme, prečo Thajsko ľudia milujú. Človek tu okamžite chytí bezstarostný životný štýl a má viac času na rodinu, po čom sme veľmi túžili,“ hovorí Silvia.
Rozhodnutie odísť neprišlo zo dňa na deň. „Nechcem tvrdiť, že politika bola hlavným dôvodom nášho odchodu, pravdou však je, že sa nestotožňujeme so súčasným politickým smerovaním Slovenska,“ uviedla.
V Bratislave podľa jej slov rýchlo pochopili, že im pomalý thajský život chýba. Silvia odišla z práce, kľúče z prenajatého bytu odovzdali majiteľovi a časť vecí uskladnili u rodičov v pivnici.
Sebastián začal navštevovať medzinárodnú školu, kde sa okrem angličtiny učí aj po thajsky a čínsky. V medzinárodnej škôlke sa naučil plynulo po anglicky.
Syn si rozbil hlavu tak, že mal dieru v čele. „Išli sme okamžite do nemocnice. Prekvapilo ma, že vyzerala ako päťhviezdičkový hotel,“ opisuje Silvia s tým, že najprv bolo potrebné vykomunikovať krytie so zdravotnou poisťovňou.
Lekárka synovi urobila vnútorné aj vonkajšie šitie, aby bola jazva čo najmenšia. Silvia absolvovala aj zubársky zákrok, ktorý vyšiel o polovicu menej ako v Bratislave.
Neskôr lekárka u Sebastiána podozrievala šarlach alebo Kawasakiho chorobu. Keďže na ostrove nebol detský kardiológ, rodina sa rozhodla pre letecký presun do Bangkoku, kde strávili desať dní v nemocnici.
„Keď syn ochorel, povedala som si, že budeme radšej v nemocnici v Thajsku, ako keby som to mala riešiť v našom zdravotníctve,“ priznáva Silvia.
Vianoce strávili pod palmami v českej reštaurácii. „Mali sme klasické menu, ale ďalšie Vianoce strávime na Slovensku. Palmy a more nenahradia naše tradície,“ hovorí.
Silvia dnes má thajský vodičák na auto, manžel aj na motorku. Podľa jej slov je pokora k miestnym zvykom, rešpektovanie zákonov, viery a kultúry kľúčom k tomu, prečo sa na ostrove cítia bezpečne a vítane.
Rodina sa zapája aj do thajského Nového roka Songkran, počas ktorého si navzájom potierajú tváre bledou hlinou ako symbol požehnania.
Silvia pred odchodom do Ázie plánovala otvoriť si kozmetický salón na ostrove. Thajská vláda však zákonom chráni určité profesie výhradne pre svojich občanov, medzi nimi aj kozmetické a kadernícke služby.
„Nedávalo nám to finančne vôbec zmysel, takže sme to ani nezačali riešiť,“ vysvetľuje. V budúcnosti sa chce venovať realitám, rodina má v Thajsku dva apartmány.
Najväčšiu položku v rodinnom rozpočte tvorí nákup európskych potravín. „V Bratislave by ma jeden veľký nákup stál toľko, čo tu mesačné stravovanie na ulici,“ hovorí Silvia.
„Toto je naša cesta, pre ktorú sme sa rozhodli a rozumiem, že nie je úplne pre každého. Uvidíme, či sa ešte vrátime niekedy natrvalo na Slovensko. Zatiaľ nám tento pokojný život vyhovuje,“ zamýšľa sa.
