V Hamburgu sa začal proces s bývalým ukrajinským dôstojníkom pre útoky na Nord Stream
V Hamburgu sa v stredu začal súdny proces s 50-ročným bývalým dôstojníkom ukrajinskej armády Serhijom Kuznecovom, ktorého nemecká federálna prokuratúra obvinila zo spoluúčasti na vojnovom zločine v súvislosti s výbuchmi plynovodov Nord Stream v Baltskom mori v roku 2022. Proces sa začal za mimoriadneho záujmu verejnosti a médií.
Obhajoba na úvod požiadala o zastavenie konania a odmietla obvinenie, že sa jej klient dopustil vojnového zločinu. Podľa obhajoby nie je podložené ani tvrdenie, že obžalovaný zohral vedúcu úlohu pri útoku v septembri 2022. Jeden z troch obhajcov okrem toho vyhlásil, že vydanie obžalovaného z Talianska sa uskutočnilo bez právneho základu, keďže talianske súdy o ňom rozhodli bez toho, aby poznali obvinenie z vojnového zločinu.
Ukrajinec bol zadržaný vlani v lete počas dovolenky v Taliansku na základe európskeho zatykača a následne ho v novembri vydali do Nemecka.
Na začiatku procesu prečítal zástupca spolkovej prokuratúry obžalobu pred senátom na ochranu štátu hanzového vyššieho krajinského súdu v Hamburgu. V obžalobe sa Kuznecov obviňuje zo spáchania výbuchov s pomocou výbušnín, zničenia stavieb, ako aj z narušenia chodu verejných zariadení. Keďže sa týchto činov dopustil ako vojak a s vedomím ukrajinských štátnych orgánov, podľa spolkovej prokuratúry ich treba považovať za vojnové zločiny.
K útokom na plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 došlo 26. septembra 2022 v Baltskom mori pri dánskom ostrove Bornholm, teda niekoľko mesiacov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
Nord Stream 1 pozostával z dvoch potrubných vetiev, z ktorých každá mala dĺžku 1224 kilometrov. Do prevádzky boli uvedené v rokoch 2011 a 2012, pričom viedli z ruského Vyborgu do východonemeckého mesta Lubmin. Plynovod prepravoval ruský zemný plyn – v roku 2021 to bolo približne 59 miliárd kubických metrov.
Nord Stream 2 má rovnakú konštrukciu a vedie paralelne s ním. Do Nemecka mal dodávať ďalších 55 miliárd kubických metrov zemného plynu ročne, avšak kvôli ruskej vojne na Ukrajine sa nikdy nezačal prevádzkovať.
