Ruská vojenská družica sa záhadne priblížila k americkému satelitu
Vo výške približne 540 kilometrov nad Zemou krúži komerčná radarová družica ICEYE-X36 registrovaná v USA. Zhruba pred dvoma a pol týždňom sa k nej začala približovať iná družica. Spočiatku sa k sebe takmer nepribližovali, potom však ruský Kosmos 2612 podľa holandského analytika Marca Langbroeka opakovane menil dráhu. Pred koncom týždňa ich delilo už len pár kilometrov a v noci na 18. októbra podľa jeho odhadov len niekoľko stoviek metrov, možno menej.
Čo tým Moskva sleduje, zatiaľ nie je známe. Isté je len to, že ide o ruskú vojenskú družicu, ktorej zámer nie je známy.
Manévre Kosmosu 2612
Langbroek prednáša na Technickej univerzite v Delfte a družice sleduje z holandského Leidenu. Svoje zistenia zverejnil na blogu. Kosmos 2612 vypustilo Rusko 16. apríla z kozmodrómu Plesetsk. Súkromnú družicu ICEYE-X36 podľa Langbroeka údajne využíva Ukrajina.
Ruská družica mala 30. septembra, 12., 15. a 16. októbra vykonať manévre. Tie podľa Langbroeka smerovali k tomu, aby sa Kosmos 2612 dostal k ICEYE-X36 čo najbližšie a zostal pri nej. Na to musel zosúladiť tri parametre dráhy s ICEYE-X36.
Prvým je výška dráhy, teda to, v akej vzdialenosti nad Zemou družica letí. Druhým je excentricita, ktorá hovorí, nakoľko je dráha pretiahnutá. Pri nule ide o dokonalú kružnicu – čím je hodnota vyššia, tým viac sa dráha podobá elipse. Tretím je obežná doba, teda čas, za ktorý družica obletí Zem. Pri týchto dvoch družiciach je to podľa Langbroekových grafov približne 95 minút. Ak sa všetky tri hodnoty takmer zhodujú, družice letia po rovnakej trase a rovnakým tempom. Jedna sa potom môže k druhej priblížiť a držať sa pri nej bez toho, aby ju ďalšie manévre od cieľa unášali.
Langbroek bol ešte minulé leto skeptický a podobnosť dráh považoval za náhodnú. Včera však uviedol, že k tesnému priblíženiu pravdepodobne došlo okolo 1:35 UTC. Kosmos 2612 mal vtedy vykonať ďalší malý manéver, čo odhad času aj vzdialenosti sťažuje. Langbroek upozorňuje, že údaje o dráhach, z ktorých vychádza, majú vysokú neistotu, preto sú vzdialenosti len odhadom.
V dráhe ICEYE-X36 zatiaľ nevidí známky narušenia, teda nič nenasvedčuje tomu, že by ju niečo zasiahlo. Či družica funguje, podľa neho môžu povedať len jej užívatelia.
Langbroek priznáva obavy, že môže ísť o prípravu prvého skutočného útoku na družicu na orbite. Zároveň zdôrazňuje, že pripísať vinu je vo vesmíre mimoriadne ťažké. Ak by ICEYE-X36 prestala fungovať, bolo by to podozrivé, no Kosmosu 2612 by sa to jednoznačne pripísať nedalo.
Výpadky Starshieldu na Ukrajine
Vesmír sa do vojny na Ukrajine zapája aj inak. V noci na 14. októbra ukrajinské jednotky hlásili výpadky vojenského balíka Starshield, ktorý je vojenskou verziou Starlinku. Poradca prezidenta Serhij Beskrestnov potvrdil rýchlostný limit 100 míľ za hodinu (okolo 161 km/h) pre terminály v pohybe a uviedol, že ukrajinské sily neboli vopred varované.
Zasiahnuté boli najmä drony s dlhým dosahom a protidronové interceptory. Ukrajina podľa Kyiv Post chce limit zvýšiť na 450 km/h, aby dokázala naháňať aj ruské prúdové šahídy. Ukrajinské ministerstvo obrany 15. októbra oznámilo, že spojenie v pohybe sa obnovilo, no nespresnilo, či nejaký limit zostal. Kyjev trvá na jeho úplnom zrušení.
Kľúčová je otázka, kto za zásahom stojí. Elon Musk napísal, že Starshield vlastní a ovláda vláda USA a o limitoch rozhoduje americká armáda a v konečnom dôsledku prezident. Prezident Zelenskyj vyhlásil, že prístup bol zablokovaný spoločnosťou SpaceX a Spojenými štátmi.
Zásah kritizovali aj americkí senátori. Demokratka Jeanne Shaheen žiadala jeho okamžité ukončenie a republikán Thom Tillis ho označil minimálne za neprijateľné zlyhanie. Americká administratíva sa mala spojiť so SpaceX, aby zistila, čo sa stalo. Oficiálne dôvody zatiaľ nie sú známe.
Udalosť sa odohrala po dňoch napätia medzi Washingtonom a Kyjevom pre ukrajinské útoky na ruské rafinérie. Priamu súvislosť však nikto nepotvrdil. Už od februára 2026 platí aj zoznam povolených terminálov Starlinku, takzvaný whitelist, ktorý schvaľuje ukrajinská vláda.
