Vláda predstavila rozpočet s vyšším deficitom, ekonómovia hovoria o fiasku konsolidácie
Schválený rozpočet počíta s rastom deficitu na 4,94 percenta HDP zo súčasných 4,37 percenta, pričom hrubý dlh smeruje k hranici 70 percent HDP. Podľa ekonómov oslovených v Paneli expertov tak vláda rezignovala na ozdravovanie verejných financií. Namiesto šetrenia sa presúvajú miliardy do sociálnych balíčkov na úkor investícií.
Odborníci hodnotili nárast deficitu a dlhu napriek deklarovanej konsolidácii, kritiku predvolebného rozpočtu, možnosti dodatočných príjmov bez ohrozenia hospodárskeho rastu a nahradenie výpadku príjmov v prípade zrušenia transakčnej dane, s ktorou rozpočet ráta až do roku 2029.
Martin Šuster: Rozpočet zhoršuje dlhodobú udržateľnosť o 880 miliónov eur
Podľa člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera prispieva rozpočet k zhoršeniu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti o 0,6 percentuálneho bodu HDP, teda o 880 miliónov eur, keďže navyšuje výdavky na dôchodky, zdravotníctvo a mzdy. Ukazovateľ sa nachádza v pásme vysokého rizika a návrh podľa neho nezodpovedá ani požiadavke ochrany dlhodobej udržateľnosti hospodárenia podľa článku 55a Ústavy SR.
Medziročne príde k nárastu deficitu o 0,4 percenta HDP, teda o vyše miliardy eur, napriek rýchlejšiemu rastu ekonomiky a zlepšenej daňovej prognóze. Ešte v apríli 2026 bol vládou cielený deficit v budúcom roku nižší o 1,1 miliardy eur. Oproti pôvodnému cieľu na rok 2027 na úrovni troch percent HDP je deficit vyšší takmer o tri miliardy eur. Rozpočet podľa prepočtov RRZ plánuje šetrenie na strane investícií oproti dlhodobému priemeru v objeme 624 miliónov eur, čím sa štruktúra výdavkov posunula k bežným výdavkom.
Vláda už druhý rok neplní ústavnú povinnosť predložiť parlamentu návrh opatrení na zníženie dlhu a povinnosť predložiť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet obchádza účelovým uplatnením ochrannej klauzuly. Podľa Šustera vláda rezignovala na konsolidáciu – deficit roku 2027 sa vracia na úroveň zo začiatku volebného obdobia, ale pri vyššom dlhu a vyšších výdavkoch, ktoré prevyšujú rekordne vysoké príjmy. Deficit má tendenciu narastať nad 6 percent HDP.
Pre roky 2028 a 2029 chýbajú opatrenia na splnenie cieľov vlády; potreba dodatočnej konsolidácie predstavuje až 2,1 percenta HDP, teda 3,4 miliardy eur. Podľa Šustera treba znižovať výdavky vrátane sociálnej oblasti a miezd, nie investície, ktoré by ekonomiku poškodili trvalo. V roku 2029 dosiahnu výdavky verejnej správy 77 miliard eur a prevýšia príjmy o 10 miliárd. Najväčšiu časť výdavkov tvoria sociálne transfery 25,6 miliardy eur, mzdy vo verejnej správe 19,5 miliardy, bežné tovary a služby 8,3 miliardy, investície 6,7 miliardy a nákup zdravotníckych služieb 6,7 miliardy.
Mária Valachyová: Ide o predvolebný rozpočet s vysokým deficitom
Hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová uviedla, že deficit na úrovni 5 percent HDP očakávali a mali ho aj v oficiálnych odhadoch. Vláda podľa nej napriek zvyšovaniu daní v celom volebnom období zvyšovala aj výdavky, takže k reálnej konsolidácii nedošlo. Súhlasí s tým, že ide o predvolebný rozpočet s pomerne vysokým deficitom, na ktorý nie je dôvod, keďže neexistuje veľká kríza na štýl pandémie či rastu cien energií.
Konsolidáciu treba podľa nej spraviť na výdavkovej strane, okresať výdavky na bežnú spotrebu a plošnú pomoc pretaviť do adresnejšej pomoci pre rodiny a jednotlivcov ohrozených chudobou. V novej daňovej prognóze analytici ministerstva financií odhadli vyššie daňové príjmy, ktoré by pohodlne vykryli výpadok príjmov zo zrušenia dane z finančných transakcií. Prostriedky na vykrytie tejto dane podľa nej boli.
Radovan Ďurana: Štát si požičia každé ôsme euro
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana uviedol, že 7,5-miliardový deficit nevieme eliminovať bez krízy a tlaku zahraničných investorov. Štát aj po troch rokoch žije nad pomery a oproti tomu, čo vyberie, si požičia každé ôsme euro. Aj keby vláda predstavila vyrovnaný rozpočet s výdavkami nižšími o 7,5 miliardy eur, nebude to stačiť, lebo pokles výdavkov prirodzene zníži príjmy štátu; škrty by museli byť ešte o približne jednu miliardu eur vyššie.
Zastaviť rast dlhu podľa neho nedokáže obyčajné zníženie deficitu, potrebné sú škrty o 3,5 miliardy eur. Za takúto kúru bude prípadná koalícia ťažko znovuzvolená a motivácia škrtať pomalšie bude vysoká až do momentu, kým finanční investori nepovedia stop. Z účtovníctva podľa neho vyplýva, že investície klesnú; problémom je, že vo verejnej správe chýba priorizácia investícií na základe hodnoty za peniaze.
Žiadny obed zadarmo neexistuje a aj súčasná úroveň HDP je výsledkom stimulácie deficitu. Konsolidáciu v zmysle ozdravenia rozpočtu nie je možné spraviť bez toho, aby sa to spočiatku negatívne neprejavilo na ekonomickom raste. Balík 3,5 miliardy eur si podľa neho vyžaduje transformáciu celého bloku sociálnych transferov, prepúšťanie vo verejnej správe či rušenie úloh štátu, ktoré nikomu hodnotu neprinášajú.
