Kedy sa začína skutočná jeseň? Keď na tanieri pristanú voňavé lokše
Mäkké, tenučké a vláčne – také majú byť tradičné zemiakové lokše, ktoré sa na Slovensku pripravujú celé generácie. Hoci ich receptúra nie je zložitá, zdĺhavá príprava odrádza mnohých ľudí od toho, aby si ich upiekli doma. Uvariť zemiaky, nechať ich vychladnúť, zamiesiť cesto, vyvaľkať a postupne piecť jednu za druhou – to všetko zaberie čas, ktorý dnes málokto má.
Práve na tomto zistení postavil svoj podnikateľský nápad Dmytro Gotsaliuk, rodák z Ukrajiny, ktorý pred príchodom na Slovensko v roku 2016 lokše vôbec nepoznal. Rýchlo si ich však obľúbil a začal premýšľať, či by sa ich výroba vo veľkom mohla uchytiť. „Začal som chodiť po Slovensku a zisťoval som, či by zákazníci mali o ne záujem. Zo všetkých strán som počúval, že ľuďom lokše chutia, ale doma ich nepečú, pretože je s nimi príliš veľa práce,“ spomína Gotsaliuk na svoje začiatky.
V roku 2019 rozbehol výrobu v Mostovej pri Galante. Pomáhala mu manželka, brat aj zvyšok rodiny. Nakúpili prvé stroje, našli dodávateľov zemiakov a pustili sa do práce. Receptúru si Gotsaliuk vyskladal od základov – od skúsených gazdiniek, ktoré lokše kedysi piekli doma na liatinovej platni. Práve takto sa v spoločnosti Ciler naučili nielen základný pomer surovín, ale aj malé finty, ktoré rozhodujú o správnej vláčnosti a chuti.
„Začiatky boli naozaj náročné. Prvé lokše sme pokojne mohli používať ako lietajúce taniere, také boli tvrdé,“ smeje sa zakladateľ spoločnosti. „Celé mesiace sme skúšali a hľadali tú pravú receptúru, dolaďovali správny čas varenia, chladenia aj pomer múky. Až postupne sme zistili, že pri príprave lokší je dôležitá trpezlivosť a čas. A ešte kvalitné zemiaky, ktoré nakupujeme každý deň.“
Zemiaky sa v Mostovej pripravujú v špeciálnom prístroji. Po uvarení musia 24 hodín oddychovať, aby stratili prebytočnú vodu. Vďaka tomu netreba do cesta pridávať veľa múky a lokša zostane mäkká a vláčna. Kým v začiatkoch dokázali počas jednej smeny vyrobiť 350 kilogramov lokší, dnes cez linky prejde okolo 4,5 tony, čiže približne 68-tisíc kusov denne. Moderné stroje síce idú na plný plyn, no každú várku sleduje skúsené oko človeka a lokše sa pravidelne ochutnávajú aj kontrolujú.
Veľká časť produkcie smeruje do predajní Kauflandu, kam sa lokše dostávajú prostredníctvom dodávateľa PPM Distribution. Na pultoch reťazca sa objavili už v roku 2020, teda v čase, keď mladú firmu krátko po rozbehnutí výroby zasiahla pandémia. Ciler sem dnes prináša lokše aj pod privátnou značkou K-Z lásky k tradícii. Majú vylepšenú receptúru, pretože obsahujú 80 percent zemiakov a pridáva sa do nich aj trošku masti, vďaka ktorej zostanú príjemne vláčne.
„V sortimente značky K-Z lásky k tradícii zákazníkom prinášame potraviny, ktoré sa spoliehajú na poctivé receptúry a ktoré u nás poznáme celé generácie. A lokše sú presne takýmto produktom. Stali sa súčasťou tradičnej slovenskej kuchyne, mnohým pripomínajú recepty starých mám, preto sme radi, že si túto obľúbenú pochúťku môžu zákazníci dopriať aj pod našou privátnou značkou,“ zdôrazňuje Silvia Hrušovská, nákupkyňa oddelenia privátnych značiek spoločnosti Kaufland.
V spoločnosti Ciler sa spoliehajú výlučne na lokálne zemiaky. Ak je to možné, využívajú najmä tunajšiu múku, takže lokše tu vznikajú nielen s láskou, ale najmä z lásky k Slovensku. Výroba trochu pripomína štafetu – zemiaky, cesto, pečenie, balenie, všetko musí na seba dokonale nadväzovať, aby sa lokše dostali na pulty čo najčerstvejšie. Pri akciových ponukách môže produkcia mesačne narásť až o ďalší kamión.
„Pri slovenských produktoch si všímame nielen ich kvalitu, ale aj to, či sa pri ich výrobe používajú poctivé postupy a lokálne suroviny. V našom sortimente majú priestor aj výrobky menších producentov, ktorí tak dostávajú príležitosť osloviť širší okruh zákazníkov a postupne rásť. Ciler je pekným príkladom spoločnosti, ktorá si dáva záležať aj na tradičnej receptúre a za pár rokov sa dokázala vypracovať medzi najväčších výrobcov lokší na Slovensku,“ pokračuje Silvia Hrušovská.
A keď lokše dorazia domov, jeseň môže odštartovať. Nemusia pritom skončiť iba po boku kačky s kapustou. Stačí ich naplniť makom či lekvárom, zatočiť do nich syr so šunkou a krátko opiecť na panvici. Z obyčajnej zemiakovej placky je zrazu polovica jesenného menu – pripomenie kuchyňu našich starých mám, zachráni rýchlu večeru a aj z celkom bežného dňa spraví malý sviatok.
