Maďarsko si pripomína 70. výročie revolúcie z roku 1956
Maďarsko si pripomína 70. výročie revolúcie z roku 1956, ktorú krvavo potlačili sovietske vojská. Výročie si krajina pripomína za účasti najvyšších predstaviteľov Európskej únie. Na Kossuthovom námestí v Budapešti vystúpi s prejavom predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Podujatie má byť aj symbolickou oslavou novej etapy po páde vlády Viktora Orbána a užšej spolupráce Maďarska s Európskou úniou. Zúčastní sa na ňom aj predseda Európskej rady António Costa.
Nagyov príbeh sa skončil tragicky
V roku 1956 sa do čela maďarskej vlády vrátil Imre Nagy, ktorý bol považovaný za reformistu a pre mnohých Maďarov predstavoval nádej na uvoľnenie komunistického režimu. Niektorí historici ho označujú za akéhosi maďarského Alexandra Dubčeka. Podobne ako československý politik v roku 1968, aj Nagy priniesol nádej na slobodnejší život. Jeho príbeh sa však skončil tragicky. Po krvavom potlačení revolúcie sovietskymi vojskami ho zatkli a v roku 1958 popravili obesením.
Konev velil sovietskym vojskám
Za jednu z hlavných postáv krvavého potlačenia revolúcie Sovietmi sa považuje maršal Ivan Konev, ktorý velil sovietskym vojskám pri zásahu v Maďarsku. Zatiaľ čo pre mnohých Maďarov je symbolom sovietskej represie, na Slovensku mu len nedávno odhalili sochu pri Duklianskom priesmyku. Z odhalenia Konevovej sochy sa tešil aj ruský prezident Vladimir Putin, s ktorým Robert Fico o tomto zámere hovoril už počas minuloročného stretnutia v Moskve.
Nagy chcel z Maďarska urobiť neutrálny štát
Imre Nagy chcel z Maďarska urobiť neutrálny štát a vystúpiť z Varšavskej zmluvy. Sovietske vojská vstúpili do Budapešti prvýkrát už pred týmto rozhodnutím, no 4. novembra spustili rozsiahlu inváziu, ktorá mala revolúciu definitívne potlačiť. Tak ako pri okupácii Československa, aj tu sa jedným z kľúčových miest stala budova rozhlasu. Dôležitú úlohu zohrávalo aj Rádio Slobodná Európa. Podľa odtajnených dokumentov CIA, ktorá rádio v tom čase financovala, niektoré jeho vysielania poskytovali povstalcom aj taktické rady a povzbudzovali ich k odporu.
Zomreli tisíce Maďarov
Do potlačenia povstania sa podľa odhadov zapojilo približne 50- až 55-tisíc sovietskych vojakov. Konev mal sovietskeho lídra Nikitu Chruščova informovať, že na potlačenie reformného vývoja v Maďarsku mu postačia tri dni. Ozbrojený odpor v Budapešti však pokračoval až do 12. novembra 1956. Na rozdiel od okupácie Československa v roku 1968 sa na vojenskom zásahu v Maďarsku nezúčastnili armády ostatných štátov Varšavskej zmluvy. Podľa údajov maďarského Ústredného štatistického úradu zahynulo počas revolúcie a jej potláčania približne 2 700 Maďarov, z toho takmer štyri pätiny v Budapešti. Približne 200-tisíc Maďarov po potlačení revolúcie z krajiny emigrovalo.
Socha vyvolala protest
Konevovu sochu odhalili 3. októbra v Údolí smrti pri Duklianskom priesmyku. Na odhalení sa zúčastnili aj europoslanec Ľuboš Blaha či minister pôdohospodárstva Richard Takáč. Nechýbal ruský veľvyslanec na Slovensku Sergej Andrejev. Netrvalo dlho a socha čelila protestu. Mimoparlamentná strana Demokrati ju zahalila do červenej plachty, ktorá mala symbolizovať krv. Tento protest pobúril europoslanca Ľuboša Blahu, ktorý vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby podnikol kroky smerujúce k rozpusteniu strany Demokrati.
Orbán kedysi vyzýval na odchod Sovietov
Paradoxom je, že práve Viktor Orbán zohral v roku 1989 dôležitú úlohu pri pripomínaní maďarskej revolúcie. Komunistický režim povolil exhumáciu pozostatkov Imreho Nagya. Orbán, vtedy ešte mladý demokratický opozičný politik, vystúpil s ostrým prejavom na slávnostnom znovupohrebe Nagya v júni 1989, kde otvorene vyzval na odchod sovietskych vojsk z Maďarska. Neskôr počas svojho vládnutia Orbán tento prejav opakovane pripomínal. Výročie revolúcie však začal využívať aj na kritiku Európskej únie. Brusel prirovnal k niekdajšej Moskve a v roku 2024 vyzýval Maďarov, aby sa postavili Bruselu podobne, ako sa v roku 1956 postavili Sovietom.
