Bratislavské cintoríny počas dušičiek: prísne pravidlá, zákaz psov aj falošní kamenári
BRATISLAVA – Obdobie Pamiatky zosnulých každoročne privádza na cintoríny tisíce ľudí. Tieto pietne miesta si vyžadujú dodržiavanie špecifických pravidiel a ohľaduplnosť. Mestská organizácia Marianum – Pohrebníctvo mesta Bratislavy sa v tomto období pripravuje na najväčší nápor.
Ako pripomína jej riaditeľ Robert Kováč, ktorý inštitúciu vedie už piaty rok, cintoríny plnia v mestách viacero funkcií. „Okrem toho, že sú cintoríny pietne miesta, sú aj parkami s množstvom zelene, kde je možné sa poprechádzať, či posedieť si v tieni stromov a tichu,“ vysvetľuje Kováč.
Zákazy platia pre všetkých
Pre všetky priestory platia prísne obmedzenia určené zákonom alebo všeobecne záväzným nariadením, nie je tomu inak ani pri cintorínoch. „Na cintorínoch je zakázaný vstup s bicyklom či kolobežkou. Je tam zákaz vstupu so psami a takisto si treba uvedomiť, že konzumácia alkoholu a fajčenie sú zakázané,“ upozorňuje riaditeľ Marianum.
Počas dušičkového obdobia, kedy je koncentrácia ľudí aj odpadu najvyššia, organizácia posilňuje personál od rána do večera. Kováč návštevníkom radí, aby si dávali veľký pozor na osobné veci, a varuje pred podvodníkmi. „Na čo si majú ľudia dávať pozor, sú falošní kamenári. Je na cintorínoch zakázané ponúkať akékoľvek služby, na to sú kamenárstva, ktoré sú aj na našich cintorínoch a sú riadne označené,“ zdôrazňuje.
Zvýšenú pozornosť treba podľa neho venovať tiež zapaľovaniu sviečok v blízkosti drevených krížov či suchej ekologickej výzdoby, pričom celoplošný zákaz ich pálenia sa vyhlasuje iba výnimočne, pri zvýšenom riziku požiarov počas letných horúčav.
Sviečkomaty a opätovné využitie kahancov
Pre lepšiu orientáciu a komfort návštevníkov prechádzajú bratislavské pohrebiská postupnou modernizáciou. Na viacerých miestach pribudli takzvané sviečkomaty fungujúce na mince. Riaditeľ Kováč približuje ich ekologický rozmer s tým, že ak niekomu vyhorí sviečka a kúpi si nový sklenený kahanec, nemusí ho vyhodiť. „Môže ho odložiť na určené miesto a ďalší návštevník si ho nemusí kupovať, môže si ho zobrať. Čiže nevzniká odpad, ale dá sa opätovne využiť,“ opisuje fungovanie.
Adopcia hrobu ako novinka
Častou obavou ľudí je, čo sa stane s ich hrobovým miestom, keď sa pominú. Táto situácia sa podľa riaditeľa rieši prepisom nájomnej zmluvy zväčša na vybavovateľa pohrebu, prípadne čestným prehlásením na iného príbuzného. Úplnou inováciou z minulého roka je však možnosť adopcie hrobu. „Netýka sa to len významných osobností. Ide o to, že nemusí ísť o priamy rodinný vzťah, môže ísť o známeho, ktorý nechce, aby hrobové miesto zaniklo, vie si ho adoptovať,“ vysvetľuje Kováč s upozornením, že na takéto miesto sa už nesmie pochovávať.
V prípade neplatičov plynie ročná výpovedná lehota, ak nájomca komunikuje alebo preberá zásielky, a trojročná, ak je úplne neznámy. Po jej uplynutí a získaní súhlasu z okresného úradu sa pristúpi k likvidácii príslušenstva hrobu, no ľudské ostatky sa podľa Kováča pri tomto procese nikdy nevyberajú a hrob sa nevykopáva.
Staré kosti sa nevyhadzujú
K exhumácii či narušeniu pozostatkov prichádza len vo výnimočných prípadoch. Ak hrobár, ktorý musí mať aspoň stredoškolské vzdelanie, pri výkope novej jamy predsa len narazí na staršie kosti, platia presné pravidlá. „Vyberie ich, vloží do bavlneného vrecka, uloží ich pietne na dno jamy a následne sa spustí do hrobovej jamy ďalšia truhla,“ opisuje postup Kováč.
Ako ďalej dodáva, pevnejšie časti ľudského tela sa časom rozložia a ostanú len fragmenty, pričom všetko závisí od pôdnych podmienok. Po uplynutí desaťročnej tlecej doby je možné do toho istého hrobu opätovne pochovávať, vďaka čomu bežne vznikajú generačné miesta.
Kde budeme pochovávať po roku 2035?
Dnes však podľa slov riaditeľa tvoria viac než osemdesiat percent všetkých pohrebov kremácie. Výhodou je, že sú zväčša lacnejšie. Z dlhodobého hľadiska je pre hlavné mesto kľúčové riešiť celkovú kapacitu pohrebísk. Hoci najväčšie cintoríny majú zatiaľ dostatočnú rezervu, menšie sídliskové pohrebiská v hustej zástavbe sa postupne zapĺňajú. Realizáciou čiastkových rozšírení sa situácia zlepší, čím mesto získa kapacity pre klasické hroby do roku 2035 a pre urnové miesta približne do roku 2050.
Marianum preto začiatkom roka predstavilo štúdiu pre vznik nového cintorína, ktorá zmapovala kapacity a predstavila dve potenciálne lokality. Ako uzatvára Kováč, jednou z nich je územie v juhozápadnej časti Petržalky na hranici s Jarovcami a druhou je zóna Táborky – Huštekle v Rači, keďže rozširovanie existujúcich cintorínov rieši otázku kapacít len do určitého bodu a plánovanie nového pohrebiska je nevyhnutnosťou.
