Žijeme dlhšie, no strácame až desať rokov zdravého života. Bežné krvné testy to neodhalia
Niektorí sedemdesiatnici behajú cez víkend po parku, iní majú problém vstať z kresla. Na občianskom preukaze majú pritom rovnaký počet rokov. Dlhovekosť neznamená len žiť dlho, ale žiť dlho a kvalitne. Moderná medicína preto rozlišuje dva pojmy: dĺžku života (lifespan) a dĺžku zdravého života (healthspan).
Dĺžka života je chronologický čas od narodenia po smrť, teda počet rokov na papieri. Dĺžka zdravého života vyjadruje, koľko z týchto rokov môžeme tancovať, cestovať, pracovať a tešiť sa zo života bez bolesti. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie ide o obdobie prežité v plnej funkčnej zdravotnej kondícii. Najdlhší potvrdený ľudský život trval 122 rokov, rekord drží Francúzka Jeanne Calment, ktorá zomrela v roku 1997.
Čím dlhšie žijeme, tým dlhšie sme chorí
Počas 20. storočia sa vďaka rozvoju medicíny priemerná dĺžka života takmer zdvojnásobila. Tento úspech však odhalil paradox: dnešná medicína dokáže udržať človeka nažive desaťročia po vypuknutí choroby, no často nedokáže zabrániť samotnej chorobe.
Rozdiel medzi počtom prežitých rokov a rokmi strávenými v plnom zdraví ukazujú štatistiky viacerých krajín. Vo Švajčiarsku je očakávaná dĺžka života 83,8 roka a dĺžka života v plnom zdraví 71,2 roka, teda približne 12,6 roka s chronickým ochorením. V Poľsku je to 77,5 roka oproti 66,1 roka, čo predstavuje zhruba 11,4 roka. V Srbsku 75,9 roka oproti 66 rokom, teda približne 9,9 roka. V Rumunsku 75,6 roka oproti 64,8 roka, čiže približne 10,8 roka. Európsky priemer je 77,9 roka oproti 66,7 roka, čo je približne 11,2 roka s chronickým ochorením.
Štyri hlavné skupiny chronických ochorení
Odborníci na preventívnu medicínu označujú štyri skupiny chronických ochorení ako „štyroch jazdcov starnutia“. Podieľajú sa na viac ako 80 percent straty funkčnej, zdravej dĺžky života, pohyblivosti a nezávislosti v starobe. Ide o kardiovaskulárne ochorenia, ako sú infarkt, mozgová príhoda a ateroskleróza, rakovinu spôsobenú chronickým zápalom a poškodením buniek, neurodegeneratívne ochorenia vrátane Alzheimerovej choroby a iných foriem demencie a metabolickú dysfunkciu vrátane inzulínovej rezistencie a cukrovky 2. typu.
Žiadna z týchto porúch sa nevyvinie zo dňa na deň. Všetky začínajú nenápadne, 10 až 15 rokov predtým, než štandardné laboratórne testy ukážu prvé zvýšené hodnoty alebo sa objavia prvé viditeľné príznaky.
Krvné markery s predstihom až desať rokov
Štandardná preventívna prehliadka meria základné parametre, ako je hladina glukózy nalačno alebo celkový cholesterol. Moderná medicína dlhovekosti sa však zameriava na tri kľúčové ukazovatele. Prvým je inzulín nalačno. Ešte predtým, ako hladina cukru v krvi prudko stúpne, pankreas po celé roky vylučuje kompenzačné množstvá inzulínu, aby hladina cukru na papieri vyzerala ideálne. Zvýšená hladina inzulínu nalačno sa podľa výskumu uverejneného v časopise The Lancet Diabetes & Endocrinology vyskytuje 10 až 15 rokov pred stanovením diagnózy inzulínovej rezistencie alebo cukrovky.
Druhým ukazovateľom je ApoB (apolipoproteín B). Štandardný test LDL meria celkovú hmotnosť cholesterolu, nie však počet častíc, ktoré poškodzujú krvné cievy. Marker ApoB počíta presný počet týchto nosičov v krvnom obehu. Podľa usmernení Americkej kardiologickej spoločnosti (JACC) je ApoB presnejším ukazovateľom kardiovaskulárneho rizika ako klasický LDL cholesterol, keďže človek môže mať „normálny cholesterol“, ale vysoký počet častíc ApoB, ktoré vytvárajú plaky v tepnách.
Tretím je kombinácia HbA1c a hs-CRP. HbA1c ukazuje priemernú hladinu cukru za posledné tri mesiace, kým štandardný test poskytuje len momentálny obraz. hs-CRP na rozdiel od bežného CRP reagujúceho na akútny zápal detekuje tichý, chronický a mierny zápal, ktorý v priebehu rokov poškodzuje tkanivá a urýchľuje biologické starnutie.
Ako vyzerajú premeškané roky
Prvých desať rokov je telo vystavené mimoriadnej záťaži. Hladina inzulínu je zvýšená, usadzujú sa častice ApoB, ale hladina cukru v krvi je na papieri v poriadku. Pri preventívnej prehliadke zaznie, že výsledky sú v normálnom rozmedzí. Po desiatich rokoch začínajú slinivka a cievy zlyhávať, telo stráca schopnosť kompenzovať tieto zmeny a hladina cukru v krvi prudko stúpa. Vtedy sa objavia prvé príznaky inzulínovej rezistencie alebo cukrovky.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je až 80 percent predčasných kardiovaskulárnych ochorení, mozgových príhod a cukrovky 2. typu možné úplne predísť včasným odhalením metabolických zmien a úpravou každodenných návykov. Pri ďalšom preventívnom krvnom vyšetrení je preto možné zvážiť doplnenie parametrov, akými sú inzulín nalačno (FINS), ApoB (apolipoproteín B) a hs-CRP.
