Šaško predstavil opatrenia na ochranu zdravotníkov pred agresívnymi pacientmi
Minister zdravotníctva Kamil Šaško predstavil plán, ako chce ochrániť zdravotnícky personál pred útokmi agresívnych pacientov. Útoky na zdravotníkov nie sú novinkou, razantné kroky štátu však prichádzajú až po nedávnom napadnutí mladej sestry na bratislavských Kramároch. Minister podpísal memorandum so šéfom rezortu vnútra Matúšom Šutajom Eštokom.
„Prvá dôležitá vec je zabezpečiť fyzickú ochranu tak, aby bol na mieste priamy dohľad. Ja som to niekde pejoratívne nazval 100-kilovou gorilou. To znamená neustálu prítomnosť pracovníka SBS priamo na oddelení,“ povedal Šaško v relácii Braňo Závodský Naživo.
Nepretržitá SBS
Minister pripomenul, že pred pár dňami sa bol pozrieť na urgentnom príjme v Ružinove, kde majú panické tlačidlá, čo nie je štandardom v slovenských nemocniciach. Ani tento systém však podľa neho nestačí. „Funguje to tak, že po stlačení tlačidla sa vysiela alarm na takzvaný centrálny pult ochrany a na miesto vyráža výjazdová hliadka. To je však častokrát neskoro, lebo príchod môže trvať päť, sedem alebo aj desať minút,“ vysvetlil.
Okamžitým minimálnym štandardom preto má byť nepretržitá, 24-hodinová prítomnosť SBS priamo na oddeleniach. Podľa ministra sa zároveň výrazne navýšili policajné a žandárske hliadky. „V okolí urgentov je v kritických časoch pohyb policajných hliadok oveľa intenzívnejší,“ menoval.
Predsedníčka OZ SaPA Monika Kavecká upozornila, že nemocnice už dnes využívajú služby SBS, otázkou však je, či sú ich pracovníci umiestnení tam, kde ich zdravotníci najviac potrebujú. „Ich presunutie na najrizikovejšie pracoviská môže významne prispieť k prevencii agresívneho správania bez potreby navyšovania rozpočtov nemocníc,“ uviedla.
Vzdelávanie personálu a spor o sebaobranu
Vzdelávanie personálu nemocníc vyvolalo spor. Oficiálne dokumenty síce výcvik sebaobrany nespomínajú, šéf lekárskych odborov Peter Visolajský však trvá na tom, že ministerská rétorika znela inak. „Tak to bolo prezentované. My sa bavíme s ministrom, takže o tom hovoríme,“ uviedol Visolajský s tým, že úlohou sestry je pacienta ošetriť a zmierniť mu bolesť, nie zápasiť s agresívnymi útočníkmi. Upozornil tiež, že priemerný vek zdravotných sestier na Slovensku dosahuje 55 rokov.
„Nikto nejde učiť personál žiadne kung-fu, aby sa sestra musela voči niečomu brániť. Je to úplne štandardné odporúčanie napríklad Svetovej zdravotníckej organizácie, aby v rámci preškoľovania personálu vedeli pracovníci zvládať krízové situácie,“ reagoval Šaško.
Záchytky mimo nemocníc
Podľa zdravotníkov je dlhodobým problémom chýbajúca sieť záchytných izieb pre ľudí pod vplyvom alkoholu či omamných látok. Urgentné príjmy ani detské oddelenia už podľa lekárskych odborárov nemôžu suplovať chýbajúce záchytné izby. „Obnovenie týchto záchytiek by ušetrilo peniaze zdravotníctvu, odbremenilo by centrálne príjmy, detské oddelenia, nemocnice od ľudí, ktorí tam nepatria a ktorí sú len zdrojom problému na pracovisku,“ myslí si Visolajský.
Šaško odmieta, že by bol proti ich návratu, trvá však na tom, že musia fungovať mimo nemocničných areálov. „Šaško neodmieta záchytky. Ja som jasne povedal, že nemocnica nie je hotel pre opilcov a takíto ľudia v nemocniciach nemajú čo robiť,“ povedal. Záchytky by mohli vzniknúť v spolupráci so samosprávnymi krajmi. „Máme pripravený pilotný projekt na úrovni ôsmich krajských miest, pričom by to mohlo byť financované z európskych zdrojov. Toto sa dá spraviť,“ vysvetlil.
Pripútanie pacientov k lôžku
Na štvrtok zvolal minister celoslovenské rokovanie. Za jeden stôl pozval políciu, vedenia nemocníc aj zástupcov samosprávnych krajov na čele so šéfom združenia SK8 Jozefom Viskupičom. Jednou z najcitlivejších tém bude zavedenie takzvaných fixačných pomôcok. „Sú to však samotní lekári, záchranári a sestry pracujúci na týchto oddeleniach, ktorí túto možnosť žiadajú. Ide o takzvané fixačné pomôcky, aby agresívny pacient, ktorý predstavuje nebezpečenstvo, mohol byť ľudovo povedané pripútaný o lôžko,“ priblížil.
Podľa Šaška nejde len o ochranu zdravotníka, ale aj pacienta pred sebapoškodením. Zároveň si uvedomuje, že opatrenie narazí na legislatívne a etické mantinely. „Samozrejme, vyvolá to celý rad ľudskoprávnych otázok, či je to humánne alebo nehumánne, ale taká je realita. Tvrdím, že pokiaľ to funguje v iných krajinách Európskej únie, a mám informácie, že áno, malo by to platiť aj na Slovensku a budem to presadzovať,“ dodal.
