Progresívnemu Slovensku hrozí v budúcich voľbách Pyrrhovo víťazstvo
Progresívnemu Slovensku hrozí, že vo voľbách získa víťazstvo, ktoré mu nebude stačiť na zostavenie koalície. Vyplýva to z analýzy aktuálnych preferencií štyroch agentúr – AKO, Focus, Ipsos a NMS – pri predpokladanej účasti 65,75 percenta.
Už po voľbách v roku 2023 pritom stačilo málo a koaličnú väčšinu mohlo zostaviť Progresívne Slovensko. Vtedy prepadlo približne pol milióna hlasov, z toho viac ako polovica pripadla na opačný tábor, teda na Republiku a Alianciu.
Rok pred voľbami sa podľa prepočtov črtá rovnaký alebo ešte horší scenár. V reálnom ohrození je od 447- až do 586-tisíc hlasov, v krajnom, no menej pravdepodobnom scenári môže prepadnúť až 724-tisíc hlasov. Jedno percento pri predpokladanej účasti predstavuje zhruba 28-tisíc hlasov.
Klamlivé prvenstvo opozície
Prieskumy z posledných mesiacov naznačujú, že parlamentné voľby by vyhrala opozícia a strany odmietajúce spoluprácu so Smerom by mali v parlamente viac kresiel. Progresívne Slovensko väčšinou tesne vedie pred Smerom. Prvý pohľad však môže byť zavádzajúci.
Mimo parlamentu sa v prieskumoch nachádzajú subjekty, ktoré by chceli poraziť Smer: Demokrati s priemerom 5,28 percenta, ktorí však v prieskume NMS klesli na 4,9 percenta, Maďarská aliancia s 3,88 percenta a Sme rodina s 2,98 percenta. Len tieto tri subjekty spoločne predstavujú zhruba 330-tisíc prepadnutých hlasov. Pre Demokratov je pritom neúčasť v parlamente rovnako pravdepodobná ako vstup doň. Strana Jaroslava Naďa navyše rokuje o spoločnej kandidatúre s Progresívnym Slovenskom a speje k dohode.
Riziko aj pre KDH
Kresťanskodemokratické hnutie sa síce v priemere pohybuje na úrovni 6,80 percenta podpory, no spodná hranica intervalu spoľahlivosti v dvoch prieskumoch klesá pod päť percent – v NMS na 4,2 a vo Focuse na 4,6 percenta. Ak by hnutie skončilo tesne pod hranicou zvoliteľnosti, napríklad na 4,9 percenta, opozícia by prišla o ďalších 138 500 hlasov. Podľa súčasných preferencií je väčšia šanca, že sa KDH do parlamentu dostane, tento scenár však nie je úplne nepravdepodobný.
Pre opozičný tábor a osobitne pre Progresívne Slovensko z toho vyplýva hrozba takzvaného Pyrrhovho víťazstva. PS by síce mohlo volebnú noc osláviť ako víťaz, no na zostavenie koaličnej väčšiny by nemalo dostatok hlasov.
Problém má aj Ficov tábor
Prepady hlasov sa netýkajú len opozície. Kým opozičný blok dopláca na roztrieštenosť stredových a demokratických strán, vládna koalícia čelí možnému vypadnutiu svojho kľúčového partnera. Najväčším rizikom pre Smer a Hlas je SNS, ktorá sa vo všetkých štyroch prieskumoch nachádza pod päťpercentnou hranicou a v priemere dosahuje len 2,88 percenta. Mimo parlamentu by tak zostalo zhruba 81-tisíc hlasov jej voličov.
Robert Fico v minulosti viackrát tvrdil, že by bol za to, aby na Slovensku bolo menej strán, doposiaľ však nepotvrdil, či prijme návrh predsedu SNS Andreja Danka na predvolebné spájanie. Do úvahy pripadá aj spojenie SNS s hnutím Republika. „Republika má relevantné čísla, robí dobrú politiku v Bruseli,“ povedal v júni Danko v televízii TA3, pričom nenamietal spoločné predvolebné spojenie do koalície.
Koaličnému táboru odčeráva voličov aj nový subjekt Právo na pravdu, ktorý v prieskumoch dosahuje priemerne 2,80 percenta, teda ďalších viac ako 79-tisíc hlasov. Tento projekt oslovuje sklamaných, ráznejších či protestných voličov národného spektra. Len SNS a Právo na pravdu spolu predstavujú takmer 161-tisíc ohrozených hlasov. Ak k tomu pripočítame tradíciu roztrieštených krajne pravicových či mikrosubjektov v koalično-národnom priestore, hrozí prepadnutie takmer 200-tisíc hlasov.
