Čo majú spoločné ľudia, ktorí sa dožijú 100 rokov
Počet ľudí nad 85 rokov vo svete výrazne rastie. Do roku 2050 sa populácia Európy v tomto veku zdvojnásobí a počet storočných ľudí na celom svete dosiahne takmer štyri milióny. Starnutie je pritom najväčším rizikovým faktorom chronických ochorení. Niektorí starší ľudia však čelia vážnym ochoreniam a predčasnej úmrtnosti, iní si udržiavajú dobré zdravie aj vo vysokom veku.
Storoční ľudia sú považovaní za prototypy úspešne starnúcich. V porovnaní s bežnou populáciou vykazujú väčšiu odolnosť a nižšiu náchylnosť na ochorenia ako rakovina, cukrovka, neurodegeneratívne poruchy či kardiovaskulárne ochorenia. Vo Švajčiarsku sa sto rokov dožívajú približne dvaja ľudia z desaťtisíc. Práve preto vznikol prvý rozsiahly švajčiarsky výskumný projekt venovaný storočným – SWISS100.
Ako štúdia prebiehala
Tím z Ženevskej univerzity a Univerzity v Lausanne porovnával krv troch skupín ľudí: 39 storočných vo veku 100 až 105 rokov, z toho 85 percent žien, 59 starších ľudí vo veku 80 až 90 rokov a 40 mladších dobrovoľníkov vo veku 30 až 60 rokov. V krvnom sére merali 724 bielkovín, z toho 358 zápalových a 366 kardiovaskulárnych. Výsledky vyšli vo februári 2026 v odbornom časopise Aging Cell. Biologickú časť výskumu viedol emeritný profesor Karl-Heinz Krause.
Nižší oxidačný stres
Najjasnejšie výsledky sa týkali piatich bielkovín spojených s oxidačným stresom. Ide o stav, keď v tele vzniká priveľa voľných radikálov, ktoré môžu poškodzovať bunky. Storoční mali výrazne nižšie hladiny antioxidačných bielkovín než bežná geriatrická populácia. Autori to vysvetľujú tým, že keďže je u nich úroveň oxidačného stresu výrazne nižšia, majú menšiu potrebu produkovať antioxidačné proteíny na obranu proti nemu.
Menej zápalu a mladší metabolizmus
Niektoré bielkoviny, ktoré ovplyvňujú medzibunkovú hmotu, mali u storočných mladé hodnoty. Bielkoviny spojené s metabolizmom tukov, ktoré s vekom bežne výrazne stúpajú, stúpli u storočných omnoho menej. Nižšia bola aj hladina interleukínu-1 alfa, dôležitej zápalovej bielkoviny. Dobre zachovaný zostal aj enzým DPP-4, ktorý rozkladá hormón GLP-1 stimulujúci vylučovanie inzulínu. Podľa autorov to môže pomáhať udržiavať nižšiu hladinu inzulínu a chrániť pred metabolickým syndrómom.
Obmedzenia štúdie
Štúdia neprináša príčinný dôkaz. Nižší oxidačný stres u storočných môže byť dôvodom, prečo sa dožili vysokého veku, ale aj dôsledkom toho, že sú zdravší. Vzorka je malá a väčšinu tvoria ženy, preto ju nemožno automaticky zovšeobecniť na všetkých ľudí. Porovnávacia skupina starších osôb pozostávala z hospitalizovaných geriatrických pacientov, čo môže rozdiely medzi skupinami zväčšovať. Ide zatiaľ o základný výskum, ktorý by mohol v budúcnosti otvoriť cestu novým liečebným prístupom proti krehkosti seniorov.
Gény, alebo životný štýl
Na dlhovekosti sa podieľajú gény približne z 25 percent, čo vychádza z dánskych štúdií dvojčiat. Novšia práca v časopise Science z roku 2026 však upozorňuje, že pôvodné odhady mohli dedičnosť podceňovať, pretože vek ovplyvňujú aj vonkajšie príčiny smrti, napríklad infekcie či nehody. Po ich odstránení z modelu vyšla dedičnosť vnútornej dĺžky života približne 50 percent. Gény však nie sú osud a životný štýl zostáva dôležitou pákou, ktorú môže ovplyvniť každý.
Odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie
Dospelí by mali týždenne absolvovať 150 až 300 minút aeróbnej aktivity strednej intenzity alebo 75 až 150 minút intenzívnej a aspoň dvakrát týždenne posilňovať. Starší ľudia by mali pridať aktivitu s dôrazom na rovnováhu a silu na tri a viac dní v týždni, aby sa predišlo pádom. Deti a dospievajúci by mali mať v priemere 60 minút pohybu denne.
WHO odporúča vyváženú, primeranú a pestrú stravu zo všetkých skupín potravín. Zdravé stravovacie návyky sa začínajú formovať už v ranom veku. Podľa správy Komisie WHO pre sociálne prepojenie z júna 2025 zažíva osamelosť približne každý šiesty človek na svete, čo sa spája s odhadom 871-tisíc úmrtí ročne. Sociálne väzby chránia zdravie počas celého života. Vyhýbanie sa nadváhe zase pomáha udržať zdravý metabolizmus.
Čo si vziať do každodenného života
Dlhovekosť sa nezačína v sedemdesiatke. Návyky, ktoré si budujeme v dospelosti a odovzdávame deťom, nás sprevádzajú celý život. Štúdia nehovorí o žiadnej superpotravine ani sa nezaoberala doplnkami stravy. Pohyb sa dá naplniť rodinnou prechádzkou, bicyklom, plávaním či hrou na ihrisku. Posilňovanie a cvičenie rovnováhy platí aj pre seniorov. Stretnutia s priateľmi a pravidelný kontakt so starými rodičmi sú súčasťou ochrany zdravia, nie bonus navyše. Aj menej než odporúčaný objem pohybu prináša úžitok, preto treba začať postupne. Štúdia je základný výskum a nenahrádza individuálne odporúčanie lekára.
