Táto vláda je najefektívnejšia v histórii, píše Behul. Fico sa môže vrátiť do Chorvátska
Štvrtá vláda Roberta Fica je podľa komentátora Martina Behula historický unikát. Napriek tomu, že nemá ani obyčajnú parlamentnú väčšinu, zásadne prepisuje základný pilier demokracie. Behul to uvádza v komentári pre Aktuality.sk.
Komentátor pripomína, že každý ústavný právnik potvrdí, že vláda potrebuje parlamentnú väčšinu celé štyri roky. Fico sa podľa neho zaobíde aj bez nej. Ako príklad uvádza vlaňajšiu „kultúrno-etickú“ novelu ústavy, ktorú koalícia schválila s pomocou KDH a dvoch poslancov Hnutia Slovensko, no rovnako aj kreatívny výklad ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Behul upozorňuje na stredajšiu tlačovku Roberta Fica a poslaneckého klubu Smeru v sídle výkonnej moci, kam poslanci prišli straníckym autobusom. Takéto prelínanie zákonodarnej a výkonnej moci označuje za neestetické, hoci podľa neho vyruší azda len ústavnoprávnych puristov.
„Ak sa pozriem, dámy a páni, na programové vyhlásenie vlády, môžem skonštatovať, že z hľadiska legislatívnej iniciatívy vlády sme prakticky naplnili všetky naše veci, ktoré sme v programovom vyhlásení vlády potrebovali urobiť,“ povedal Fico v stredu.
Komentátor v tejto súvislosti pripomína niekdajšieho šéfa ústavnoprávneho výboru Národnej rady Milana Vetráka, ktorý v časoch krízy vlády Eduarda Hegera tvrdil, že 76 hlasov vlastne netreba, pretože v parlamente býva zhruba 135 poslancov, a tak na vládnutie stačí 68. Vetrákovu doktrínu označuje za neprekonateľnú svojou hlúposťou, no Fico sa jej podľa neho dosť priblížil.
Ficova vláda je podľa Behula najefektívnejšia v histórii, keďže za tri roky stihla to, čo si naplánovala na štyri. Ak by sa jeho slová dotiahli do dôsledkov, vláde by stačilo zísť sa raz do roka, poslať do Národnej rady rozpočet, počkať na jeho schválenie a potom by sa premiér mohol vrátiť súkromným lietadlom do Chorvátska.
Keď Fico vyhlásil, že vládu už nečakajú „žiadne zásadné legislatívne výzvy“, v podstate sa podľa komentátora priznal, že už nebude vládnuť, ale spravovať krajinu do volieb. Bude len svietiť a kúriť. Väčšie ambície – okrem demontáže trestného práva, ktorá bola prioritou – jeho vláda podľa Behula ani nemala.
Komentátor si všíma, že Fica viac zaujíma geopolitika než domáce dianie. Zahraničné témy a samity EÚ mu dávajú pocítiť dôležitosť, kým domáce problémy – rokovania s Romanom Malatincom, predstieranie, že Samuel Migaľ je dobrý minister, či posielanie dôchodcov z poslaneckého klubu na hosťovanie do SNS – sú už len frustrujúce a trápne.
Behul však upozorňuje, že v jednej veci sa Fico mýli. Legislatívne výzvy možno jeho vládu nečakajú, ale hlasovanie o dôvere podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti ešte áno. Hoci nepotrebuje sedemdesiatšesť hlasov, stačí jej nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, ani odvolanie Tomáša Tarabu sa nečakalo.
Vyslovenie nedôvery podľa komentátora nemusí byť nezmyslom. Predčasné voľby by to neznamenalo, takže autonómni poslanci ako Taraba by mali dosť času na kampaň a premiér by sa ocitol v hanbe, že stratil moc proti svojej vôli. Fico sa tak možno bude musieť spoliehať na to, že Milan Vetrák mal pravdu. Inak sa do Chorvátska bude môcť vrátiť skôr, než čakal – a azda aj natrvalo.
