Starostlivosť o nevládnych blízkych vyčerpáva rodiny, až 87 % Slovákov očakáva, že sa o nich v starobe postarajú príbuzní
Až 87 percent Slovákov očakáva, že v starobe a nemohúcnosti sa o nich postará rodina. Vyplýva to z veľkého prieskumu rodín UNIQA, ktorý realizovala výskumná agentúra NMS. Podľa odborníkov však rodinám často chýba dostupná finančná aj odborná podpora, a starostlivosť o nemohúcich blízkych doma sa tak môže dostať na hranicu ich psychických aj fyzických možností. Slovensko navyše čaká vlna starnutia generácie tzv. Husákových detí, ktorá prinesie rastúci dopyt po starostlivosti o seniorov.
Každá štvrtá slovenská rodina, ktorá sa stará o nemohúceho blízkeho, je unavená. Záťaž pritom vo veľkej miere nesú ženy – až 60 percent z nich vníma starostlivosť o starnúcich členov rodiny ako úlohu, ktorá leží najmä na ich pleciach.
„Z našich prieskumov dlhodobo vidíme, že obava, či sa dokážeme postarať o svojich odkázaných členov, patrí medzi významné zdroje neistoty slovenských rodín. A každá štvrtá rodina, ktorá sa dnes o nemohúceho blízkeho stará, priznáva vyčerpanie. Tieto čísla ukazujú, že dlhodobá starostlivosť je jednou z veľkých výziev, na ktoré sa ako spoločnosť musíme pripraviť,“ hovorí Rastislav Havran, generálny riaditeľ UNIQA.
Podiel ľudí, ktorí sa spoliehajú na pomoc blízkych, medziročne vzrástol o 3 percentá. Podľa odborníkov tento nárast súvisí s tým, že sa stále menej spoliehame na podporu inštitúcií. Na Slovensku chýba až 356 inštitucionálnych zariadení sociálnej starostlivosti, každé s kapacitou 40 ľudí.
„V každom kraji máme na čakacích listinách až 120 prednostných klientov, ktorí nemajú žiadnych príbuzných. Potom nasleduje viac ako 300 čakajúcich, ktorí príbuzných majú. Najväčší dopyt je po miestach v zariadeniach so špecializovanou lekárskou starostlivosťou. Slováci vo vyššom veku majú už totiž väčšinou chronické ochorenia, vek dožitia v zdraví je u nás pomerne nízky,“ upozorňuje Simona Stískalová, advokačná manažérka Platformy pomáhajúcich organizácií – nezabudnutí.
Starať sa nepretržite o nevládneho človeka nie je ľahké a dopadá to na psychickú pohodu opatrovníkov. Situáciu komplikujú aj rodinné vzťahy. Simona Stískalová tvrdí, že mladí ľudia si často nevedia predstaviť, čo všetko starostlivosť zahŕňa.
„Často si predstavujú, že ide najmä o pomoc s polohovaním, jedením či hygienou. V skutočnosti ide najmä o nepretržitú zodpovednosť za iného človeka. Keď sa začíname starať o blízkeho, zo dňa na deň opúšťame funkciu dcéry, syna, partnera a meníme sa na opatrovateľa a často aj koordinátora zdravotnej starostlivosti. Opatrovanie zahŕňa aj vybavovanie s úradmi, zabezpečovanie pomôcok a liekov,“ upozorňuje.
Podľa Simony Stískalovej sa opatrovanie nemohúceho blízkeho doma bez odbornej prípravy takmer nedá zvládnuť. „Teraz prichádza éra staroby Husákových detí. Do seniorského veku sa dostáva obrovská skupina ľudí, ktorí budú potrebovať starostlivosť. A ich blízki nemajú s takouto opaterou skúsenosti a väčšinou nemajú ani možnosť zabezpečiť ju, najmä z ekonomických dôvodov.“
Takmer 60 % Slovákov je naklonených myšlienke zapojiť umelú inteligenciu a robotov do starostlivosti o chorých a umierajúcich. Medzi činnosti, ktoré by podľa respondentov mohol vykonávať robot alebo umelá inteligencia, patrí predovšetkým konverzácia a zabávanie (50 %) a pomoc s pohybom (44 %). Zdravotnú kontrolu by im zverilo len 18 % ľudí, podávanie jedla a liekov 34 % ľudí.
„Aj dnes už aktívne využívame technologické prostriedky telemedicíny – napríklad monitorovacie náramky životných funkcií či digitálne plienky, ktoré opatrovateľa upozornia na potrebu toalety klienta. Základom starostlivosti by však mala byť dôstojnosť. Človek potrebuje zdravotnú a sociálnu podporu aj ľudskú blízkosť,“ hovorí Simona Stískalová.
