Komunálne voľby vyhrali pracovití ľudia mimo politických kmeňov
Výsledky komunálnych volieb nepriniesli víťazstvo koalície ani opozície. Podľa autora komentára zvíťazili pracovití ľudia mimo politických kmeňov. Prvýkrát v histórii bolo viac ako polovica starostov a primátorov zvolená ako nezávislí kandidáti bez politického trička. Prvýkrát v histórii bolo zároveň potvrdených všetkých osem županov vo svojom úrade, viacerí z nich už tretíkrát za sebou a jeden dok dokonca štvrtýkrát.
Víťazstvo kontinuity a osobných výsledkov
Z týchto výsledkov nemožno podľa autora prisúdiť víťazstvo koalícii, opozícii ani konkrétnym stranám. Ide skôr o víťazstvo kontinuity a osobných výsledkov kandidátov bez politického trička. Autor to vníma ako signál, že od samosprávy ľudia chcú skôr výsledky než príslušnosť k politickému kmeňu.
Fungovanie slovenskej samosprávy je podľa autora malý zázrak
Kontinuita viac ako 70 percent starostov a primátorov a sto percent županov je podľa autora vzácna a povzbudivá. V spoločnosti, ktorá je rozdelená a nedokáže sa zhodnúť prakticky na ničom, systematicky narastá podpora pracovitých ľudí mimo politických kmeňov. Autor považuje za prirodzené, že na úrovni samosprávy máme iné preferencie ako na celoštátnej úrovni. Každá úroveň verejnej správy má podľa neho svoj nezastupiteľný účel, no v účeloch, kompetenciách, financiách a autonómii nižších úrovní je podľa neho bordel. Fungovanie slovenskej samosprávy označuje za malý zázrak, ktorý je viac postavený na odhodlaní jednotlivcov ako na správne vytvorených podmienkach.
Poľský príklad: Jerzy Regulski a príprava reformy
Ako inšpiráciu autor uvádza Poľsko, kde samospráva funguje lepšie na základe kontinuity a poriadku. Kľúčovú úlohu v poľskom príbehu podľa neho zohral Jerzy Regulski, bývalý člen varšavského povstania utláčaný komunistami. V roku 1981 rozbehol na Poľskej akadémii vied výskumný program zameraný na obnovu samosprávy, hoci komunistický režim samosprávu neznášal. Keďže doma nevidel podporu, učil sa od úspešnejších krajín a spolupracoval s univerzitami v Dánsku, Švédsku, Nórsku a v Británii. Počas komunizmu pracoval osem rokov „do šuplíka“ bez nádeje, že jeho návrhy uzrú svetlo sveta.
Rok 1989 a prvé slobodné komunálne voľby
V roku 1989 sa situácia zmenila. Pri poľskom „okrúhlom stole“, kde sa na jar dohadovala budúcnosť krajiny, si všetci uvedomili, že samosprávu treba obnoviť a že jediný hotový a premyslený plán v celej krajine leží v Regulského zásuvke. Regulski sa stal splnomocencom pre reformu, previedol plán do zákona o obecnej samospráve a do zmien ústavy. Prvé slobodné komunálne voľby sa v Poľsku konali 27. mája 1990.
Reformu dobrusovala parlamentná komisia a zahraniční experti
Regulského plán sa nestal zákonom či ústavou sám od seba. Potreboval dielňu na dobrúsenie, ktorou bola komisia priamo v parlamente. Technickú pomoc poskytla aj Rada Európy, ktorá vyslala do Poľska tím expertov, a zapojili sa aj odborníci z univerzít, s ktorými Regulski spolupracoval. Štáty, ktoré vyslali expertov, tak financovali prípravu reformy verejnej správy v Poľsku. Poľsko podľa autora nezaspalo na vavrínoch a tému reformy v pravidelných intervaloch znova otváralo. Medzi rokmi 1994 a 1997 vznikli ďalšie dve komisie, ktoré s podporou Európskej komisie, Svetovej banky a bilaterálnych darcov pripravili poľskú samosprávu na vstup do EÚ.
Ministerstvo regionálneho rozvoja a zrušené stratégie
V roku 2005 bolo v Poľsku zriadené ministerstvo regionálneho rozvoja. Podľa autora malo za úlohu zastupovať samosprávu voči ostatným ministerstvám a napriek tvrdému lobingu malo kompetenciu navrhovať zrušenie duplicitných a nepotrebných materiálov zo všetkých ministerstiev, ktoré nesplnili kritériá samosprávy. Zrušených bolo viac ako 230 stratégií, plánov a programov, ktoré bránili rozvoju.
Eurofondy a lacnejšia výstavba cez samosprávu
Takto podľa autora vznikol základ moderného Poľska, ktorý uvoľnil obrovské zásoby zmrazeného ľudského potenciálu a rozvíjal sa bez ohľadu na výmenu strán vo vláde. Viac ako 40 percent eurofondov bolo preinvestovaných skrze samosprávu, ktorá preukázateľne budovala vodovody, kanalizácie, cesty a školy o 20 až 40 percent lacnejšie ako centrálna správa. Autor to zhrňuje tak, že Poľsko je úspešné preto, že urobilo takmer všetko takmer opačne ako Slovensko.
