Leto v Kyjeve: Keď dron krúžil nad nami, kamarát zisťoval, kto má pri sebe turniket
Počas jednej z nočných júlových raketových útokov na Kyjev som vyšiel na ulicu hľadať úkryt. Cestou som stretol dôchodcu Dmytra, ktorý mal rovnaký cieľ. K podzemiu ma síce doviedol, no sám dnu nevošiel – odradilo ho dusno, hoci v prípade priameho ohrozenia bol pripravený okamžite vbehnúť dovnútra.
Ani mne sa nechcelo prebdieť noc v sparnom priestore, a tak sme na ulici spoločne strávili takmer dve hodiny, zatiaľ čo Rusi zasypávali mesto desiatkami rakiet. Pri každom výbuchu Dmytro inštinktívne uskakoval k stene a miestami sa triasol od strachu. Spomínal, že ešte pred rokom ho detonácie nedokázali rozhádzať a bral ich takmer ľahostajne.
Kyjev privítal prvý jún, symbolický prvý letný deň na Ukrajine, tragicky – dopady zničujúcich raketových útokov pocítilo celé mesto. Rusi na hlavné mesto vypálili až 30 rakiet a zasiahli päť rôznych častí mesta. Kyjevčania to už poznali – v noci útoky, ráno červené nevyspaté oči. Čo sa však zmenilo, bolo množstvo stanov v metre, kam sa počas útokov chodia ukryť tisícky obyvateľov mesta, prvé správy o nedostatku rakiet protivzdušnej obrany aj obavy z budúcnosti.
Metro bolo už niekoľko rokov centrom ochrany obyvateľov Kyjeva pred nočnou raketovou a dronovou hrozbou. Vždy, keď som sa neskoro v noci vracal domov, cez okno metra takmer na každej stanici som videl ľudí so spacákmi a dokonca aj stanmi, ako sa chystajú spať. Najviac ľudí do metra schádzalo v husto obývaných oblastiach, napríklad na staniciach Pozniaky alebo Pečerska.
Obyvateľka Pečerského rajónu Julija Ponomarenko mi opísala svoje skúsenosti s nocovaním na staniciach. „Predtým sme prichádzali len počas dňa, keď sa objavili varovania pred silným ostreľovaním, ale časom sa z metra stala jediná príležitosť na plnohodnotný nočný spánok bez toho, aby ste sa niekoľkokrát za noc budili na sirény a výbuchy,“ povedala.
Z ľudí skrývajúcich sa počas nocí v metre sa podľa jej slov časom stali „cudzinci, ktorých dobre poznáte“. Do stanice metra môžete zísť aj pred vzdušným poplachom a zaplatiť za vstup – stojí 30 hrivien, teda asi 60 centov. Počas poplachu je vstup dovnútra bezplatný.
Kyjevčania najvýraznejšiu zmenu v rutinnom živote pocítili v doprave. Na konci augusta sa situácia v meste mimoriadne skomplikovala pre všetkých cestujúcich. Rusi sa nekonečným prílevom prúdových dronov snažili vyvolať paniku a dopravné kolapsy. Poplachy sa takmer nekončili a trvali takmer celý deň. Desiatky tisíc obyvateľov uviazli na jednom či druhom brehu, pretože metro počas ohrozenia nemohlo prechádzať cez mosty.
Aj preto 4. septembra vláda upravila pravidlá, ako si počínať počas zvýšeného ohrozenia. Vzdušné poplachy rozdelila na dva typy – dronové symbolicky označila žltým stupňom ohrozenia, balistické útoky zasa červeným. Žltá v Kyjeve znamená, že napríklad linka metra môže naďalej premávať cez mosty.
Ôsmeho septembra som si potreboval niečo vybaviť na jednom zo štátnych úradov, no poplach ma zdržal takmer na sedem hodín. Spolu so mnou tam na odvolanie poplachu čakali desiatky ďalších ľudí a nikam neodchádzali. Na ulici som v tej istej chvíli zbadal matku s kočíkom – kráčala úplne ležérnym tempom, akoby sa nič nedialo.
Bohdan, obyvateľ Solomjanského rajónu, sa so mnou podelil o príbeh svojej priateľky, ktorá 23. septembra pracovala v tej istej časti mesta. „V ten deň pracovala na prvej zmene do tretej hodiny, chystala sa ísť na autobusovú zastávku, ale zavolala jej matka a ponúkla sa, že ju vyzdvihne autom. Na ceste boli asi päť minút, keď dron vletel do biznisového centra oproti autobusovej zastávke. Niektorí ľudia, ktorí tam stáli, už nie sú medzi nami,“ povedal Bohdan. V ten deň počas útoku zomreli dvaja ľudia, desiatky osôb boli zranené.
V ten istý deň som bol v inej časti mesta. Spolu s mojím známym Nazarom som sedel na terase jednej z reštaurácií v mestskej časti Podil. Spustil sa „žltý“ poplach. Nazar začal ihneď zisťovať, kam letia drony. Neďaleko nás sa ozvala guľometná dávka. Všetci prítomní okamžite stíchli. Keď sa výstrely zintenzívnili, Nazar pohotovo vytiahol turniket a začal sa ostatných pýtať, či ho taktiež majú so sebou. Keď sa ozvala štvrtá guľometná dávka a všetkým bolo jasné, že dron krúži nad nami, ľudia sa ihneď začali presúvať do reštaurácie.
Počas jednej zo septembrových nocí som kvôli raketovým útokom nespal do druhej ráno. O siedmej ráno zostrelili dvesto metrov od môjho domu dron. Zvuk bol taký ohlušujúci, že som po prvýkrát v živote kričal od ľaku. Až po blízkom výbuchu dronu som si uvedomil, že moja osobná úroveň stresu z neustálych obáv bola neuveriteľná.
