Slovenka z frontu: Keď tam počujete tento zvuk, máte presne päť sekúnd na to, aby ste prežili
Filmárka a scenáristka Helena Hudáčeková organizuje pomoc ukrajinskej 108. brigáde domobrany. Na front chodí pravidelne raz za mesiac na dva týždne. Tvrdí, že po návrate domov sa jej bežné slovenské debaty a politické spory zdajú malicherné.
„Keď poviete na fronte výraz sloboda, každý pod tým vidí krv, pot a utrpenie vojny. Vraciam sa domov ako prázdna schránka, no žiť sa musí, hoci vnútorne som stále na fronte pri svojich vojakoch,“ uviedla Hudáčeková.
Prázdna schránka doma
Hudáčeková opisuje, že po prekročení hraníc a návrate na Slovensko vníma rozhovory o každodenných veciach ako vzdialené. „Keď počujem ľudí, ako sa bavia o tom, čo budú variť, kam idú na nákupy alebo na dovolenku, príde mi to tak strašne vzdialené a malicherné, že sa neviem k tomu priblížiť,“ povedala.
Dodala, že jej priority sa od chvíle, keď sa stala ambasádorkou brigády, úplne prehodili. „Niekedy sa cítim len ako prázdna schránka, ktorá robí povinnosti – navarí, uprace, operie, ide s deťmi na výlet. Žiť sa musí, ale vo vnútri som stále na fronte,“ opísala.
Zvuk šahída a päť sekúnd na prežitie
Za najstrašnejší moment na fronte označila zvuk šahída. „Znie to ako stará motorka alebo rozheganá babeta, no je to veľmi hlasné. Starší typ počujete aj päť minút vopred a tých päť minút sa v psychologickom čase mení na hodiny,“ priblížila.
Podľa jej slov je najhoršie, že dron najprv nevidíte, iba počujete. „Akonáhle zrýchli motor, viete, že je problém a musíte bežať do najbližšieho krytu. Ak spraví náklon, ide o päť až osem sekúnd,“ uviedla.
Spomenula aj situáciu v mestečku Novomykolajivka v záporožskom smere, kde len 50 metrov od nich dopadol šahíd. „Skočili sme do pivnice, spadla na nás omietka a keď sme vyšli, v dyme sme sa hľadali a pýtali sa, či žijeme. Na také veci nezabudnete,“ povedala.
Najskľučujúcejší pocit v aute
Ako najhorší opisuje pocit v aute, keď detektor dronov Čujka ukáže stúpajúci signál. „Vtedy musíte okamžite zastaviť, vyskočiť a utekať z auta. Bez bezpečnostných pásov, plnou rýchlosťou po rozbitých cestách,“ uviedla.
V Sumskej oblasti podľa jej slov dostali defekt na výtlku zaliatom po dažni. „V oblasti, kde si nemôžete dovoliť stáť ani minútu, sme stáli 20 minút. Zázrakom nás nezamerali,“ dodala.
Od scenárov k priamej pomoci
Hudáčeková pôvodne išla na Ukrajinu po námety ako scenáristka. „Išla som na Ukrajinu z čistých, až zištných dôvodov. Kde inak nájdete dramatickejšie témy než vo vojnovom prostredí? No to, čo som tam prežila, ma zmenilo a prehodilo všetky moje hodnoty,“ povedala.
Po skúsenosti v Charkovskej oblasti, kde v priamom prenose videla vypustenie rakiet a následky dopadu, sa rozhodla konať. „Pochopila som, že nemôžem len písať. Film pomôže o rok, no títo ľudia potrebujú pomoc hneď,“ uviedla.
Začala písať o potrebách vojakov, čo sa pretavilo do reálnej pomoci. Spoznala plukovníka 108. brigády teritoriálnej obrany a rozhodla sa pomáhať jednej konkrétnej jednotke. „Odvtedy im vozíme generátory, vozidlá, Starlinky aj zdravotnícky materiál,“ dodala.
Obyčajní ľudia v uniformách
Podľa Hudáčekovej sú v brigáde obyčajní muži. „Ostreľovač, bojový medik či strelec bol pred vojnou robotníkom vo fabrike, predavačom, učiteľom alebo vedcom. Majú svoje sny, rodiny a plány,“ povedala.
Muži jej vraj hovoria: „Helena, hrdinovia zomierajú a ja chcem žiť. Moje deti nepotrebujú vojenské vyznamenania, potrebujú otca.“
Pomoc za viac ako 200-tisíc eur
Hudáčeková s Marekom Pasornickým, s ktorým pomoc vozí, dostali od vojakov ocenenie Kríž bojovníka, ktoré podľa jej slov dostávajú výhradne vojaci z prvej línie. „Vyznamenali nás preto, že pomoc za viac ako 200-tisíc eur reálne zvýšila bojaschopnosť jednotky a zachránila množstvo životov,“ uviedla.
Na front podľa svojich slov doviezla aj husle. „Hudba a spev veľmi pomáhajú – spev znižuje tep, keď ste vo veľkom strese,“ dodala.
Všetku pomoc podľa nej odovzdávajú priamo na fronte, fotia naložené autá, dokumentujú cesty a vojaci posielajú ďakovné videá s presným súpisom techniky.
Výpadok systému a geopolitika
Na otázku o politických návštevách v Moskve Hudáčeková uviedla, že na fronte sa z toho smejú. „Vedia, že Slovensko nie je Fico, ale tie stovky ľudí, ktorí poslali peniaze na generátory a Starlinky,“ povedala.
Spomenula aj výpadok systému Starshield. „Keď Amerika na pár hodín vypla systém Starshield, v našej brigáde počas tej jedinej noci zomrelo šesť mužov, lebo sa nemohli brániť útokom,“ uviedla.
Koniec vojny v nedohľadne
Koniec vojny v horizonte roka nevidí. „Rusom sa darí zo vzduchu, zdokonalili taktiku spálenej zeme a bombardujú všetko. V mestách ako Záporožie už FPV drony lietajú po uliciach a lovia civilistov pre zábavu,“ povedala.
Zdôraznila, že Ukrajina sa nemôže vzdať ani centimetra územia. „Ak sa vzdáte územia, Putin neprestane – iba sa vyzbrojí a pôjde ďalej. Rusko hranice nepozná,“ uzavrela.
