Slovenskí vedci objavili v Západných Tatrách nový druh koníka
Vo vysokohorskom prostredí Žiarskej doliny v Západných Tatrách objavili slovenskí vedci doteraz neznámy druh hmyzu. Nový druh dostal vedecké meno Podismopsis kristini, a to na počesť vedca Antona Krištína.
Prvého jedinca, ktorý slúžil na vedecký opis druhu, našli v septembri 2022 v nadmorskej výške približne 1850 metrov. Nový druh vedecky opísali v roku 2026. Objav podľa Krištína ukazuje, aké dôležité je mapovať prírodu na celom území Slovenska – od najteplejších nížin až po vysokohorské ťažko dostupné lokality.
Prvý komplexný atlas rovnokrídlovcov a modliviek
Vedci z Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied zároveň pripravili prvý komplexný atlas rovnokrídlovcov a modliviek na Slovensku. Informoval o tom hovorca SAV Jozef Bednár.
Atlas prináša údaje o rozšírení, početnosti a zmenách výskytu kobyliek, koníkov, svrčkov a modliviek. Na jeho príprave sa podieľalo okolo 1 200 mapovateľov z radov odborníkov aj verejnosti. Vydaný má byť ešte pred Vianocami.
Predstavuje 134 druhov rovnokrídlovcov, teda kobyliek, koníkov a svrčkov, a tri druhy modliviek zaznamenaných na našom území. Autori v ňom hodnotia nielen to, kde jednotlivé druhy žijú, ale aj ich početnosť, prostredie, ktoré obývajú, a mieru ohrozenia. Editormi atlasu sú Krištín, Benjamín Jarčuška, Ľubomír Vidlička a Peter Kaňuch z ÚEL SAV.
Výskum od roku 2006, údaje siahajú do 19. storočia
„Príprava atlasu je výsledkom dlhoročnej práce. Výskumu sa intenzívne venujeme od roku 2006, pri spracovaní sme však vychádzali aj zo starších údajov, ktoré siahajú až do začiatku 19. storočia,“ priblížil Krištín.
Každý druh bude mať v atlase vlastný profil s fotografiou a mapou rozšírenia. Autori porovnávajú údaje z troch období, a to do roku 1965, z rokov 1966 až 1999 a z obdobia 2000 až 2025. Čitatelia tak získajú obraz o tom, ako sa rokmi menil výskyt jednotlivých druhov na Slovensku.
Ľudia, ktorí sa o prírodu zaujímajú vo voľnom čase, posielali svoje pozorovania prostredníctvom odborných stránok, sociálnych sietí či záujmových skupín. Autori pri spracovaní pracovali približne s 200 000 záznamami.
„Údaje od verejnosti sú pre podobný výskum mimoriadne cenné. Ľudia sa dostávajú aj na miesta, ktoré vedci nestihnú pravidelne navštevovať, a môžu upozorniť na výskyt zaujímavého či vzácneho druhu,“ vysvetlil Krištín.
Zmeny klímy menia výskyt hmyzu
Atlas ukazuje aj zmeny, ktoré vedci pozorujú nielen na Slovensku, ale naprieč Európou. Zatiaľ čo viaceré druhy zo svojich pôvodných lokalít ustupujú, iné sa šíria do nových oblastí vrátane Slovenska. Na výskyt hmyzu podľa vedcov vplývajú zmeny prostredia aj klímy. Niektoré druhy sa na Slovensko rozširujú z južnejších oblastí, ďalšie sa môžu presúvať aj v súvislosti s dopravou.
„Podrobné údaje o ich výskyte pomáhajú vedcom lepšie porozumieť týmto zmenám a môžu byť užitočné aj pri ochrane prírody,“ dodala SAV.
Atlas rovnokrídlovcov a modliviek Slovenska bude nielen prehľadom doterajších poznatkov, ale aj východiskom pre ďalší výskum a sledovanie zmien v slovenskej prírode.
