WMO varuje pred ďalším rekordným rokom. Silný El Niño prinesie extrémne počasie aj v roku 2027
Globálna teplota bola od januára do septembra približne o 1,47 stupňa vyššia než v predindustriálnom období. Rekordy dosahujú aj hladina morí a teplo uložené v oceánoch.
Aktuálne výnimočne silný klimatický jav El Niño prinesie vo svete ešte väčšie teplo než vyprodukoval dosiaľ a spôsobí tiež extrémne prejavy počasia, ktoré budú pretrvávať aj počas roka 2027. Vyplýva to zo správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) o stave globálnej klímy zverejnenej v pondelok, podľa ktorej je rok 2026 poznačený mimoriadne vysokými globálnymi teplotami, pokračujúcim topením ľadovcov a stúpajúcou hladinou morí.
Každý z uplynulých 12 rokov bol podľa tejto správy najteplejším rokom v zaznamenanej histórii, pričom prvé štyri priečky obsadili posledné štyri roky. Priemerná globálna povrchová teplota v období január – september 2026 bola približne o 1,47 stupňa Celzia vyššia v porovnaní s obdobím pred industrializáciou. Očakáva sa, že táto hodnota bude do konca roka stúpať, a to v dôsledku javu El Niño, ktorý od augusta naberá na intenzite a v decembri pravdepodobne dosiahne rekordnú silu.
WMO uvádza, že v tomto roku bol každý z mesiacov medzi najteplejšími v histórii a očakáva sa, že rok 2026 bude zároveň jeden z najteplejších vôbec. Predstaviteľ WMO John Kenned tvrdí, že vzhľadom na vývoj javu by sa tento rok mohol priblížiť „k absolútnemu vrcholu“.
Generálna tajomníčka WMO Celeste Saulová povedala novinárom v Ženeve, že súčasný mimoriadne silný El Niño by mohol priniesť ďalšie vlny horúčav a extrémneho počasia aj v roku 2027. „Mali by sme sa pripraviť na ďalší rekordný rok,“ skonštatovala. El Niño sa vyskytuje v priemere každé dva až sedem rokov a mení globálnu cirkuláciu vody v ovzduší, ovplyvňuje zrážky, prúdenie vzduchu a často spôsobuje extrémne prejavy počasia – od sucha až po záplavy.
WMO ocenila výrazný nárast počtu krajín, ktoré disponujú systémami včasného varovania pred viacerými druhmi nebezpečenstiev – z 55 v roku 2015 ich počet stúpol na 136 v roku 2025. Organizácia vyzvala summit COP31, aby zabezpečil väčšie investície do globálneho pozorovania počasia, zberu údajov a predpovedí, ktoré sú potrebné na fungovanie systémov varovania.
Pondelková správa upozornila aj na stúpajúcu hladinu morí, ktorá dosahuje najvyššiu úroveň od začiatku meraní, a teplota morskej hladiny v roku 2026 opakovane prekonávala mesačné rekordy. Dlhodobé ubúdanie ľadovcov pokračuje a WMO poznamenala, že množstvo ľadu, o ktoré ľadovce prišli v priebehu roka 2025 (400 gigaton), by stačilo na naplnenie piatich olympijských bazénov každú sekundu počas celého roka.
Vlani už štvrtý rok po sebe zaznamenali úbytok ľadovcov vo všetkých 19 oblastiach s ich výskytom. Tepelný obsah oceánov v hornej dvojkilometrovej vrstve dosiahol vlani najvyššiu hodnotu a narastal aj v tomto roku. Zrýchľujúce sa tempo otepľovania oceánov vplýva na morské ekosystémy, biodiverzitu aj schopnosť oceánov pohlcovať a ukladať uhlík.
Teplo v oceánoch tiež zvyšuje intenzitu tropických a subtropických búrok, urýchľuje úbytok morského ľadu v polárnych oblastiach a spolu s topením pevninského ľadu prispieva k zvyšovaniu hladiny morí. Predpokladá sa, že otepľovanie oceánov bude pokračovať ešte stovky až tisíce rokov.
Rekordnú úroveň v roku 2026 dosiahla aj priemerná výška hladiny morí, čo súvisí s topením ľadovcov a ľadových štítov. Rozsah morského ľadu v tomto roku dosiahol najnižšiu maximálnu ročnú hodnotu v histórii meraní. V Arktíde bola maximálna ročná hodnota najnižšia alebo druhá najnižšia v histórii meraní. Správa tiež poznamenala, že zásoby sladkej vody sa zmenšujú už od roka 2014.
Nové rekordné hodnoty dosiahli podľa správy v roku 2025 aj koncentrácie skleníkových plynov. Od roku 1750 sa koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére zvýšila o 53 percent, priemerná globálna koncentrácia metánu vzrástla o 167 percent a koncentrácia oxidu dusného sa zvýšila o 26 percent. Zrýchľuje sa aj tempo, akým klimatický systém Zeme akumuluje teplo, pričom v minulom roku dosiahla táto hodnota najvyššiu úroveň od začiatku monitorovania v roku 1960.
Extrémne poveternostné javy zasiahli životy a živobytie ľudí, ohrozili potravinovú bezpečnosť, prehĺbili chudobu a prispeli k vysídľovaniu obyvateľstva vo viacerých regiónoch sveta. Organizácia poukázala na vlny horúčav, sucho a lesné požiare v Európe či na rekordné teploty, pričom tieto extrémne javy mali závažný dosah na poľnohospodárstvo, energetiku a dopravu.
WMO poznamenala, že El Niño bude podľa očakávaní znásobovať zdravotné riziká. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) po prvý raz klasifikovala očakávané zdravotné dôsledky tohto javu ako mimoriadnu zdravotnú situáciu. El Niño tiež zvyšuje riziká pre poľnohospodárstvo, najmä v oblastiach s vysokou mierou potravinovej neistoty a výraznou závislosťou od poľnohospodárstva, ktoré je odkázané na zrážky.
