Prieskum: Pád režimu stál za to, no ponovembrové šance sme nevyužili
November 1989 zostáva pre obyvateľov Slovenska prevažne pozitívnou historickou udalosťou, no jeho spoločenská pozícia postupne oslabuje a triešti sa pod vplyvom súčasnej politickej polarizácie, sociálnej reality a nenaplnených očakávaní. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry Focus, ktorý v októbri 2026 zrealizovala na vzorke 1017 respondentov pre organizácie Chcem tu zostať a Post Bellum.
Pád režimu stál za to, potenciál sme však nenaplnili
Podľa výsledkov prieskumu si 56 % opýtaných myslí, že zmena spoločenského systému po roku 1989 stála za to. Problémom je však hodnotenie toho, ako krajina s touto príležitosťou naložila. Až 59 % respondentov je presvedčených, že Slovensko ponovembrové príležitosti nevyužilo, pričom opačný názor má len 32 % ľudí.
Tento rozpor sa prejavuje aj v emóciách, ktoré v občanoch vyvoláva doterajší vývoj krajiny. Dominantnou emóciou je sklamanie (44 %), za ktorým nasledujú obavy (27 %) a nádej (22 %). Spokojnosť s vývojom vyjadrilo len 12 % respondentov.
Sloboda znamená najmä osobnú autonómiu
Pre obyvateľov Slovenska dnes sloboda znamená primárne osobnú autonómiu a možnosť sebarealizácie (64 %). Najväčší zisk ponovembrového vývoja predstavuje sloboda cestovania a pohybu (47 %), nasledovaná možnosťou pracovať v zahraničí (25 %) a slobodou prejavu (23 %). Formálne politické práva, ako napríklad právo zakladať politické strany (3 %), stoja v rebríčku hodnôt na vedľajšej koľaji.
Občania oceňujú otvorené hranice a občianske slobody, no zároveň vyjadrujú hlbokú nespokojnosť s fungovaním inštitúcií, sociálnou spravodlivosťou, zdravotníctvom a rovnosťou pred zákonom.
Hodnotenie Novembra kopíruje dnešné rozdelenie spoločnosti
Prieskum potvrdil, že dejiny neriešime izolovane, ale filtrujeme ich cez dnešnú skúsenosť. Kým v bloku strán PS, KDH, SaS, Slovensko a Demokrati vníma November kladne až 69 % voličov, v bloku strán Smer, Hlas, SNS a Republika je to len 36 %. Slovenské národné povstanie si naopak zachováva univerzálnu legitimitu naprieč politickým spektrom a s 58 % kladných hlasov zostáva najlepšie hodnotenou novodobou udalosťou.
Sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik uviedol, že obyvatelia neposudzujú dejiny izolovane od súčasnosti. Podľa jeho slov môže pre časť verejnosti negatívny postoj k Novembru znamenať skôr odmietnutie výsledkov transformácie než želanie návratu k prednovembrovému režimu. Rozdiely medzi politickými blokmi sú pritom omnoho väčšie než rozdiely podľa bežných demografických charakteristík.
Generačné rozdiely a efekt životnej bilancie
Prieskum odhalil aj výrazné generačné rozdiely. Najpozitívnejší vzťah k Nežnej revolúcii vyjadruje Generácia X (53 % kladne). Naopak, najstaršia generácia je najkritickejšia – až 57 % z nich tvrdí, že zmena režimu nestála za to. Mladé generácie November neodmietajú (kladne ho hodnotí 47 %), no prejavuje sa u nich historický odstup a vyšší podiel odpovedí „neviem“ (43 % u Gen Z).
Riaditeľka Post Bellum Slovensko Sandra Polovková skonštatovala, že prieskum ukázal celkový pokles kladného hodnotenia viacerých historických udalostí spolu s rastom odpovedí „neviem“. Podľa nej je November 1989 kľúčovou udalosťou moderných dejín a bolo by zlyhaním vzdelávacieho systému, ak by mladej generácii nedokázal vysvetliť význam pádu totality a výhody slobodnej spoločnosti.
Odpoveďou je spájajúci Festival Nežná
Na dáta reagujú organizátori Festivalu Nežná. Riaditeľ iniciatívy Chcem tu zostať Erik Kliment uviedol, že ak v spoločnosti prevláda frustrácia a sklamanie z doterajšieho vývoja, liekom nie je ďalšie rozdeľovanie, ale hľadanie toho, čo nás spája. Festival má ľuďom v Bratislave aj v ďalších mestách ponúknuť bezpečný a kultúrny priestor na stretnutie prostredníctvom hudby, diskusií a umenia.
Festival Nežná odštartuje 17. novembra v Bratislave na Námestí slobody a v Starej tržnici, do osláv sa zapájajú aj ďalšie mestá po celom Slovensku. Kompletný program a zoznam zapojených miest je dostupný na sociálnych sieťach iniciatívy Chcem tu zostať a na webe nezna.sk.
