Ukrajinský vojak prežil v ruskom zajatí takmer tri roky, bil ho do bezvedomia a nútil hovoriť po rusky
Ivan Dibrova vstúpil do ukrajinskej armády v roku 2020 ako dobrovoľník, slúžil ako prieskumník v námornej pechote. Ako 21-ročný padol 13. apríla 2022 do ruského zajatia, v ktorom strávil približne dva roky a deväť mesiacov do 14. januára 2025. Dnes 26-ročný vojak opisuje podmienky, násilie dozorcov aj zdravotné problémy, ktoré ho v zajatí sprevádzali.
Pred zajatím bránil Mariupoľ. V meste podľa jeho slov chýbalo jedlo, pitná voda aj munícia, spolubojovníci umierali a posily neprichádzali. Po neúspešných pokusoch o prielom sa jeho skupina 13. apríla dostala na ďalšiu líniu nepriateľskej obrany, kde ich zajali.
Prvým miestom zajatia bola Olenivka. Po príchode ho začali biť po nohách, rukách a hlave, potom musel prebehnúť medzi dvoma radmi mužov, ktorí zajatcov bili obuškami, reťazami, opaskami a plastovými rúrami. Pri prijímaní podľa jeho spomienok dvaja vojaci zomreli na následky bitia. Následne ho previezli do Suchodoľska a neskôr do väznice v ruskom meste Viazma, kde strávil väčšinu zajatia.
Pri prijímaní vo Viazme ho po ukázaní tetovaní prinútili vyzliecť sa donaha a začali ho biť obuškami a elektrickými paralyzérmi. Niekoľkokrát stratil vedomie, polievali ho studenou vodou a v bití pokračovali. Keď mu na hrudi uvideli tetovanie krídel, ktoré symbolizovali slobodu, bili ho ešte intenzívnejšie. Pred umiestnením do cely ho odviedli k väzenskej lekárke. Keď povedal, že okrem prekonaného otrasu mozgu nemá zranenia, odpovedala mu s úsmevom: „Zranenia ešte len budú.“
V zajatí schudol 40 kilogramov. Chlieb krájali na 14 rôzne veľkých kúskov, aby medzi zajatcami vyvolávali konflikty. Prvý rok nedostávali primeranú zdravotnú starostlivosť, Dibrova ochorel na tuberkulózu. V zariadení zomrel aj jeho spolubojovník Oleksandr Harkuša, ktorý mu zomrel priamo na rukách.
Dozorci sa podľa neho snažili potlačiť ukrajinskú identitu zajatcov. Nútili ich učiť sa ruský jazyk, hymnu a významné dátumy, zakazovali im hovoriť po ukrajinsky. Ak niekto prehovoril po ukrajinsky, mohli vyviesť z cely všetkých väzňov a zbiť ich. Opakovane im tvrdili, že ukrajinský národ neexistuje, a označovali ich za nacistov.
Po návrate zo zajatia ho zo sanitky previezli priamo do tuberkulózneho dispenzára, mesiac ležal vo vojenskej nemocnici v Kyjeve a ďalších šesť mesiacov sa liečil v nemocnici vo Vinnyci. Následne založil fond Konaj za slobodu, ktorý pomáha bývalým vojnovým zajatcom. Za dôležitú považuje dlhodobú psychologickú podporu aj princíp „rovný rovného“.
Podľa zástupcu ukrajinského Koordinačného štábu pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami Petra Holoveška sa od začiatku ruskej invázie vrátilo na Ukrajinu celkovo 9 100 ľudí v rámci 77 výmen a osobitných návratov, z toho 8 643 vojnových zajatcov a 457 civilistov. Z celkového počtu sa 630 ľudí podarilo oslobodiť v rámci špeciálnych operácií mimo štandardných výmen. Dibrova upozorňuje, že v zajatí zostávajú aj civilisti a ťažko chorí, pre ktorých už nejde o mesiace či roky, ale o dni.
