Guterres varoval pred klimatickou katastrofou. Svet podľa neho prehráva boj s časom
Generálny tajomník OSN António Guterres na klimatickom summite COP31 v Antalyi varoval, že váhanie a nedostatočná reakcia medzinárodného spoločenstva na klimatickú krízu vedie svet k záhube.
Podľa Guterresa majú vlády povinnosť intenzívnejšie konať, aby zachovali planétu pre budúce generácie. Upozornil, že klimatická kríza v súčasnosti „predbieha“ snahy ľudstva, a označil to za cestu k vzájomne zaručenej katastrofe. Argumentoval rastúcimi emisiami skleníkových plynov, zvyšovaním globálnych teplôt a čoraz častejšími prírodnými pohromami, ktoré zosilňuje zmena klímy. Zároveň zdôraznil, že vedecké poznatky nevyzývajú na rezignáciu, ale na ešte intenzívnejší boj s klimatickou krízou.
Hrozba oteplenia
Vyjednávači takmer 200 krajín sa na summite snažia nájsť kompromis k plánu, ktorý by zvýšil podiel elektrickej energie na celosvetovej konečnej spotrebe. Zároveň sa pokúšajú znovu naštartovať stagnujúce úsilie o odklon od fosílnych palív, ktoré sú hlavnou príčinou globálneho otepľovania.
Správa OSN z októbra konštatovala, že svet sa ďalej približuje k prekročeniu hranice oteplenia o 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu. Tomu sa pritom krajiny zaviazali zabrániť v rámci Parížskej dohody.
Kľúčová implementácia
Bývalý francúzsky premiér Laurent Fabius, ktorý v roku 2015 predsedal parížskej klimatickej konferencii a v súčasnosti vedie poradný orgán bývalých predsedov klimatických summitov COP, uviedol, že vystúpenia prezidentov a premiérov by mali dodať rokovaniam potrebný politický impulz. Povedal, že ide o príležitosť, aby lídri nielen predstavili nové záväzky, ale predovšetkým vysvetlili, ako ich plánujú zrealizovať. Podľa neho je práve „implementácia“ v Antalyi kľúčovým pojmom.
Na stredajší program summitu boli zaradené prejavy brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu, predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, čínskeho viceprezidenta Chana Čenga a prezidentky Marshallových ostrovov Hildy Heineovej. Spojené štáty, ktoré sú historicky najväčším producentom skleníkových plynov, sa však klimatického summitu nezúčastňujú už druhý rok za sebou.
Sporná elektrifikácia
Hostiteľské Turecko tlačí na to, aby sa elektrifikácia stala centrálnym prvkom záverečnej dohody z COP31. Kritici tohto prístupu však upozorňujú, že takýto krok môže mať len obmedzený efekt na obmedzenie globálneho otepľovania, ak nebude spojený s jasným odklonom od fosílnych zdrojov.
Podľa návrhu diskutovaného na summite by sa mal podiel elektrickej energie na celosvetovej spotrebe zvýšiť na 35 percent do roku 2035, zo súčasnej úrovne približne 20 percent. Návrh však nešpecifikuje, že novovyprodukovaná elektrina musí pochádzať z čistých, nízkouhlíkových zdrojov. Vlády zároveň stále nemajú dohodnutý komplexný plán, ako ukončiť éru fosílnych palív, ktoré podľa Guterresa poškodzujú nielen klímu, ale aj globálnu ekonomiku. Poukazuje pritom na nestabilné ceny ropy od vypuknutia vojny na Blízkom východe.
