Tomáš Taraba spravil z úradníkov poisťovákov s províziami
Exminister pri obhajovaní vysokých odmien ministerským úradníkom namiešal svoj typický kokteil: výhovorky plus neoveriteľné fakty plus drzosť plus agresívna obhajoba neobhájiteľného. Bývalý minister životného prostredia sa snaží tváriť pragmaticky a biznisovo. Ide o súčasť imidžu svojej strany, ktorý práve začína vytvárať. V skratke – dôležité sú výsledky, iba tie sa počítajú. Cesty k nim môžu byť hocijaké, to vlastne nikoho nezaujíma.
Zázrak – úradníci vraj kvalitne pracovali
Agendu eurofondov si pomýlil s privátnym biznisom. Štátnych úradníkov chce predstaviť v štýle poisťovákov, ktorí si vypýtajú províziu za každú uzatvorenú zmluvu. Tu však nie sme pri životných poistkách a predaji limuzín v autosalóne, ale správe verejných prostriedkov.
Že vraj šlo „len“ o europeniaze. A tie padli z neba? Vytlačila ich počas víkendov pokútna tlačiareň na lúke za Bruselom, alebo ide o riadne žiadané a zúčtované prostriedky z Únie, ktoré majú svojich adresátov aj striktne určené spôsoby využitia? Ak boli ministerskí úradníci úspešní vo svojej pracovnej náplni, robili presne to, kvôli čomu mali chodiť do práce. Chvíľami sa zdá, že najbežnejším štandardom každého ministerského pracovníka je nepripravenosť. Naozaj je každý profík pracujúci pre štát tak mimoriadnym zjavom? Až takým, že ho treba náležite osláviť poriadnym batohom peňazí, ktorý si dotyčný prinesie z roboty rovno domov…
Lepšie byť u Tarabu ako prezidentom
Odmena za kvalitnú prácu nemusí byť a-priori zlá. Je to nástroj manažovania a motivácie. Musí však byť primeraná a kritériá na jej získanie jasne, transparentne a dopredu stanovené. Nemôže ísť o jeden neprehľadný (alebo skrývaný) chaos, z ktorého sa zrazu vynoria úradníci zarábajúci lepšie ako hlava štátu.
Tarabova bezohľadnosť je o to škandalóznejšia, že jeho ministerstvo bolo spájané pravidelnejšie s podozreniami ako s úspechmi. Štedrosť v štýle Tomáša Tarabu bude jedným z najsilnejších motívov pre tých, ktorí sa k nemu chcú pridať.
Už teraz je zrejmé, že sa rodí nová podarená partička ľudí, ktorí si zmýlili verejnú službu s naháňaním provízií a súkromným podnikaním. A vyciciavanie štátu považujú za štvrtý pilier svojho dôchodkového zabezpečenia.
