Demokratov a PS uvidíte na jednej kandidátke. Šimečka a Naď sa dohodli na vytvorení koalície
Progresívne Slovensko (PS) a Demokrati sa dohodli na vytvorení spoločnej predvolebnej koalície. Dohodu plánujú oficiálne oznámiť už zajtra. Potvrdili to viaceré zdroje z oboch politických subjektov.
PS poslalo médiám pozvanie na tlačovú besedu na 9:00 s názvom „zodpovedná dohoda na ďalšej spolupráci“, na ktorej vystúpia lídri strán Michal Šimečka a Jaroslav Naď.
Rokovali niekoľko mesiacov
O možnom spojenectve oboch strán sa informovalo už v septembri. Vysokopostavení predstavitelia PS aj Demokratov vtedy potvrdili, že rokovania sú v pokročilom štádiu a medzi stranami nevznikli zásadnejšie nezhody. Diskutovalo sa o programových prioritách, obsadení spoločnej kandidátnej listiny či vzájomnej výmene informácií o hospodárení. Rokovania viedli vyjednávacie tímy, predsedovia Šimečka a Naď mali do nich vstúpiť až v prípade nezhôd.
Jednou z hlavných otázok bola forma spojenia. Demokrati odmietali zlúčenie s PS aj možnosť, že by ich politici kandidovali priamo na listine PS. Tento postoj potvrdili začiatkom júna na zasadnutí Republikovej rady v Košiciach.
„Naozaj v žiadnej alternatíve predvolebného postupu týchto strán nie je, že by strana Demokrati zanikla, alebo sa zlúčila s inou politickou stranou. To nie je naším cieľom. Chceme budovať stranu dlhodobo ako úspešnú stranu,“ vyhlásil vtedy Jaroslav Naď.
V hre tak zostala oficiálna predvolebná koalícia, v ktorej by si oba subjekty zachovali vlastnú identitu a po voľbách mohli vytvoriť samostatné poslanecké kluby. „Sme pripravení vytvoriť predvolebnú koalíciu, keďže naším legitímnym cieľom je mať v Národnej rade vlastný poslanecký klub Demokratov s viac než ôsmimi poslancami. To vylučuje variant, aby naši kandidáti kandidovali na listine inej strany. S Progresívnym Slovenskom rokujeme veľmi intenzívne, pragmaticky a zodpovedne,“ povedal Naď v septembri.
Rozdielne názory na ekonomiku aj hodnotové otázky
Obe strany hodnotili rokovania pozitívne, museli sa však vyrovnať aj s programovými rozdielmi. Zhoda panovala najmä v otázkach právneho štátu a zahraničnopolitickej orientácie Slovenska. Potenciálne problematické mohli byť ekonomické a kultúrno-etické témy.
Demokrati sa profilujú ako stredopravá konzervatívna strana, ktorej predstaviteľom je aj bývalý premiér Eduard Heger. PS vznikalo ako stredoľavý subjekt, no príchodom politikov, ako sú Ivan Korčok či Ľudovít Ódor, sa posunulo viac do stredu. Sporným bodom bol napríklad zámer Demokratov zaviesť po voľbách rovnú daň vo výške 17 percent. Diskutovalo sa aj o rozdelení miest na kandidátke. Naď odmietol informácie, podľa ktorých Demokrati požadovali každé druhé miesto: „Sú to výmysly.“
Šimečkova archa dostala prvého partnera
Spojenie PS a Demokratov by bolo prvým konkrétnym výsledkom snahy Michala Šimečku o predvolební spoluprácu opozície. PS už začiatkom roka predstavilo plán vytvoriť spoločný opozičný blok, ktorý Šimečka označoval ako „archu“. Cieľom bolo zjednotiť strany stojace proti vláde Roberta Fica a zabrániť prepadnutiu hlasov subjektov pri hranici zvoliteľnosti.
PS chcelo zapojiť aj SaS, KDH či Maďarskú alianciu. Viaceré strany však predvolebnú koalíciu odmietli. SaS aj KDH deklarovali záujem kandidovať v roku 2027 samostatne. Maďarská aliancia vedená Lászlóom Gubíkom prijala 20. júna uznesenie, ktorým potvrdila úmysel postaviť vlastnú kandidátnu listinu. „Maďarská aliancia s Progresívnym Slovenskom nerokuje o predvolebnej, ale o povolebnej koalícii,“ uviedla strana v júli.
Čo si od spojenia sľubujú?
Oba subjekty pokračovali v odborných rokovaniach. Zhodu deklarovali pri obnove právneho štátu, boji proti korupcii, euroatlantickej orientácii Slovenska či podpore rozvoja južných a východných regiónov.
PS aj Demokrati si od spoločnej kandidatúry sľubovali vyššiu volebnú podporu. V septembri sa preferencie PS pohybovali približne na úrovni 20 percent a Demokratov okolo piatich percent. Cieľom bolo dosiahnuť minimálne súčet vlastných preferencií, prípadne ho prekonať. Ako príklad úspešného spájania uvádzali českú koalíciu Spolu, ktorá v roku 2021 porazila hnutie ANO Andreja Babiša so ziskom takmer 28 percent hlasov.
